Je iné byť v škole spolu s ostatnými a iné byť sám pred obrazovkou počítača. "Mám problém donútiť sa učiť doma, čiže logicky boli aj výsledky horšie. Ako plus, naopak, hodnotím to, že sa profesori vedeli vynájsť a v odborných predmetoch nám dokázali predať vedomosti na diaľku. Boli kreatívni nielen v predmetoch, kde sa vyžadovala prax, ale aj pri cudzích jazykoch," uviedol v januári pre TASR študent 5. ročníka Vladimír Hrdý.
"Som radšej v škole, keďže praktické vyučovanie sa doma poriadne nenaučíme. Ak sa učíme prezenčne, môžeme si navzájom pomôcť. Ročník sme začali normálne praxou v kúpeľoch, potom sme mali výpadok, ale už sa opäť učíme normálne. Sme radi, že opäť môžeme praxovať priamo v hoteloch, lebo tam získavame reálne skúsenosti," doplnila študentka 4. ročníka Sára Alexandra Cagáňová.
Aj študenti prvého ročníka vnímajú výpadok prezenčného vyučovania. "Aj keď sme ešte len v prvom ročníku, ale máme už baristické krúžky. Doma sa nemôžeme učiť plnohodnotne. Napr. na varení sme pozerali videá, ako sa varí, niekedy sme mali navariť a odfotiť to," uviedla skúsenosti s praktickým vyučovaním na diaľku prváčka Vanesa Tomaníková. "My ako prváci sme mali dištančné vyučovanie približne mesiac. Ale neviem si predstaviť, ak by takéto vzdelávanie pokračovalo ďalej. Treba však povedať, že niektorým vyhovuje byť doma, kde majú svoj pokoj. Ak by to ale trvalo dlhšie, každý z nás si uvedomuje, že sa chceme vzdelávať. Chceme mať informácie, chceme ísť do sveta a na to potrebujeme vedomosti," doplnil prvák Adam Bocka.
