Chýbajú im totiž rušňovodiči, ktorí kvôli pandémii nemohli dokončiť kurz. Preto ZSSK v pondelok 10. januára nevypravila 77 pravidelných spojení. Cestu do školy či práce ľuďom z okolitých obcí pri Bratislave tak skomplikoval nedostatok súprav a následná tlačenica.
Problém dostať sa do vlaku mala aj čitateľka Sára, ktorá chodí na strednú školu v Bratislave. Keď prišla na stanicu o 6.30 hod., už sa tam tlačilo veľa ľudí. „Keď prišiel vlak zo smeru Kúty, tak sme sa do vlaku ledva zmestili. V Malackách niektorí zostali radšej vonku. V Zohore už nikto nenastúpil,“ opísala strastiplné ráno študentka s tým, že cesta prímestskými autobusmi trvá aj dvakrát dlhšie ako vlakom. Podobné ráno ako ona zažili desiatky ľudí.
Na príčiny problému sme sa opýtali hovorcu Železničnej spoločnosti Slovensko (ZSSK) Tomáša Kováča, ktorý povedal, že najčastejším dôvodom odriekania vlakov v Oblastnej správe depa Bratislava (OSD BA) sú personálne dôvody - nedostatok rušňovodičov, alebo poruchy či nedostatok hnacích koľajových vozidiel.
„V rámci celého Slovenska máme z celkového počtu 1 217 rušňovodičov aktuálne v karanténe s ochorením COVID-19 už 21 a 45 je na štandardnej PN. V regióne západného Slovenska má ochorenie COVID-19 spolu 9 rušňovodičov a na PN je ich 16,“ informoval Kováč s tým, že nedostatok rušňovodičov je ich najväčším problémom. „Dôvodom výpadku je stále trvajúca pandemická situácia a s ňou spojené rušenie a presúvanie kurzov a výcvikov rušňovodičov. V roku 2020 nemohlo dokončiť kurz rušňovodičov až 90 kandidátov,“ dodal.
Približne 90 rušňovodičov musia každoročne nahradiť, pretože odchádzajú do dôchodku alebo z iných dôvodov. „Za normálnych podmienok je ZSSK schopná fluktuáciu rušňovodičov nahrádzať, ale rýchle a skokové zvyšovanie potreby rušňovodičov nie je vždy možné okamžite uspokojiť. Napriek tomu, že je situácia so stavom rušňovodičov aktuálne nepriaznivá, ZSSK podniká kroky na zmiernenie tejto situácie,“ uzavrel.
