Dvojnásobná mamina v týchto dňoch veľmi intenzívne prežíva tragédiu v Domove sociálnych služieb Zátišie v Osadnom (okr. Snina). Až štyri obete z radov klientov a náhla smrť riaditeľa Jána Šrenkela († 54) ju dojali k slzám. V zariadení totiž pred pôrodom pôsobila ako opatrovateľka. Na kolegov ako i na zosnulého riaditeľa spomína s obrovskou láskou, pričom nešetrí kritikou hejterov zo sociálnych sietí.
Marta (32) v Zátiší pracovala od jesene 2015 do jari 2017, keď už bola tehotná. „Keď som sa krátko pred Vianocami dozvedela o tom, že v Osadnom horelo, striaslo ma. Mám des z ohňa a pri predstave kolegýň v nočnej zmene, ktorých som si tam sama,odklepala‘ pri klientoch veľa, mi prebehol po chrbte mráz,“ vraví Marta, ktorej život už bol viac než dramatický. Prvý manžel Jaroslav († 36) sa totiž príchodu ich syna Števka nedožil. Marta si však po problémoch na pôrodnej sále a šťastnom príchode potomka našla novú lásku - tiež Štefana (33) - a spolu teraz už ako manželia majú ročného Dominika.
Nemôže zabudnúť
Dvojnásobná mamina pripomína, že imobilní, mentálne postihnutí klienti boli len na prízemí a mali k dispozícii aj rampu. „A tí chodiaci bývali vyššie a tam aj vypukol požiar. Klient, ktorý zomrel ihneď, bol na druhom poschodí a zrejme sa udusil. Ďalšie tri obete, všetko muži, ktorí podľahli zraneniam neskôr, boli z tej istej izby,“ tlmočí Marta informácie, ktoré sa dozvedela. „Modlím sa za ďalších zranených. Čo som počula, jednému sa veľmi polepšilo, dvaja sú už stabilizovaní, ale jeden ešte stále v horšom stave. K požiaru, ktorý stále vyšetruje polícia, došlo zhruba okolo pol tretej v noci, keď klienti spali. Opatrovateľky, čo som počula, robili, čo sa dalo a čo bolo v ich možnostiach.“
Bral ich ako deti
Smutné podľa nej je, že klienti zariadenia nemali vlastných príbuzných. „My sme boli pre nich rodina! Týka sa to aj dnes už nebohého pána riaditeľa Jána Šrenkela, ktorý bol veľmi obetavý, pracovitý, ústretový a zodpovedný. Vnímala som ho vždy ako veľkú autoritu, bol ľudský, všetkých klientov bral ako svoje deti a mnohým z nich bol aj opatrovníkom. Keď pán riaditeľ čítal rôzne hejty a podnecovania, čo som si sama na svojej koži svojho času tiež vytrpela, viem, ako mu muselo byť ťažko. Na srdci aj duši. Chlapi sa s takými vecami nezdôverujú a môže to niekoho aj položiť,“ spomína dojatá Marta, ktorá na svojho niekdajšieho šéfa nikdy nezabudne. „Nechal po sebe veľký kus práce. Neviem, čo bude ďalej, ale počula som, že mal veľké plány so začlenením niektorých klientov do života,“ dodala.
