Množstvo ľudí, ktorí sa nevedia vyrovnať s nosením rúšok, lockdownom, či inými opatreniami pre zachovanie zdravia občanov, prirovnávajú tieto vládne nariadenia k fašizmu a k situácii, akú naši predkovia zažili počas druhej svetovej vojny. Slovenská polícia preto oslovila jedného z posledných pamätníkov Slovenského národného povstania Vladimíra Strmeňa.
"V týchto obciach, v ktorých bolo Slovenské národné povstanie, keď chcel občan cestovať z dediny do dediny, musel ísť na obecný úrad, povedať dôvod a ten mu musel vydať povolenie, že môže opustiť obec," začal svoje rozprávanie pán Strmeň.
Vladimír Strmeň sa narodil v roku 1928, otec mu zomrel, keď mal len tri a pol roka a mama ho nezvládala zabezpečiť, preto ho odovzdala do výchovy k sestrám vincentkám. V 14 rokoch nastúpil na vojenskú školu a po vypuknutí povstania musel školu prerušiť a pripojil sa k partizánom, ako partizána ho aj ťažko zranili.
Pán Strmeň sa doteraz venuje diskusiám o jeho účasti v SNP. Preto neváhal vysvetliť, že dnešná situácia sa s tou vo vojnových časoch nedá porovnať. Dnešnej generácii praje len to, aby nikdy vojnu nemuseli zažiť.
