Z verejných financií im prispejú na kráľovské platy! Ich priemerná mzda tak bude okolo 2 700 €. Stimuly vláda schválila aj napriek tomu, že návrh spočiatku kritizovalo ministerstvo práce. Ekonomickí analytici podporu hospodárskeho rastu vo forme stimulov neodporúčajú, slovenská vláda ich štedro udeľuje.
Najčastejšou formou stimulov od vlády býva úľava na daniach z príjmu, dotácie, príspevky na rekvalifikáciu pracovných síl a na vytvorenie nových miest. Od januára 2013 dodnes to je vyše 60,8 mil. €. Až 90 % zamestnancov IBM má vysokoškolské vzdelanie. Navyše z vládneho materiálu vyplýva, že IBM plánovala pracovné miesta vytvoriť aj bez príspevku štátu. Z verejných financií si ich zamestnanci nástupný plat len prilepšia. Namiesto 2 300 dostanú mesačne 2 700 eur v hrubom. „Po tom, ako tu v Košiciach dominantne pôsobil oceliarsky priemysel, sa z Košíc stáva významné IT stredisko,“ vysvetľuje rozhodnutie vlády premiér Fico.
„Cenou za vyššie dane (použité na financovanie stimulov) sú nevytvorené, resp. zaniknuté pracovné miesta, na ktoré sa pri hodnotení investičných stimulov často zabúda,“ upozorňuje analytik Peter Goliaš z INEKO. Odborníci z ekonomických inštitútov odporúčajú stimuly obmedziť iba na nevyhnutné prípady. „Obmedzovanie stimulov by malo byť koordinované aj na úrovni EÚ tak, aby jednotlivé štáty nesúťažili v podplácaní investorov stimulmi,“ dodáva Goliaš.
Podľa exministra práce Jozefa Mihála (SaS) nie je zámer vlády udržať mladých ľudí pri ich rodinách zlý. „Konkurencia je tvrdá, aj iné štáty sa predháňajú v tom, ako pritiahnuť významného investora, IBM si môže vyberať,“ povedal Mihál. Problém vidí vo forme, akou bola investičná pomoc poskytnutá. „Mali im dať daňovú úľavu, a nie priamu finančnú dotáciu,“ dodal. Ministerstvo hospodárstva zverejňuje iba zoznam plánovaných pracovných pozícií. Štatistiky o skutočne vytvorených miestach nevedú, návratnosť investícií štátnej podpory je teda ťažko kontrolovateľná.
