Ako spomína portál Daily Mail, Sarah Bailey z Brooklandu pocítila náhlu ostrú bolesť v prsníku. Stalo sa tak minulý rok v novembri počas cvičenia vo fitku. 35-ročná Sarah kričala bolesťou, spustila činky a snažila sa utíšiť bolesť dotykom ruky. A vtedy si to nahmatala - hrčku o veľkosti golfovej loptičky. Žena hneď odišla z posilňovne a z auta volala svojmu priateľovi.
„To, že som sa rozhodla ísť do posilovne a cvičiť, mi zachránilo život. V ten deň som cvičila hrudník. Keď som siahala po závaží, zacítila som silnú bolesť v pravom prsníku. Našťastie tam vtedy so mnou nik nebol, fitnes centrum bolo prázdne, a tak som si mohla bolestivú hrčku nahmatať. Zostala som v šoku, bola obrovská,“ opisuje jeden z najhorších dní života Sarah. „Spanikárila som, hneď som išla preč a volala priateľovi a najlepšej kamarátke. Jej diagnostikovali rakovinu pred dvomi roky, to ona mi odporučila nenechať bolesť tak, a riešiť môj problém s lekármi,“ spomína ďalej na udalosť.
Mladá žena sa objednala u svojho praktického lekára, ktorý ju takmer okamžite poslal do centra pre liečbu rakoviny. V centre bola vyšetrená lekárom, ktorý ju upokojil, že nejde o nič vážne a pravdepodobne to je len cysta. Šla aj na vyšetrenie ultrazvukom. „Na ultrazvuku bola lekárka naozaj veľmi milá, a pýtala sa ma, či mám obavy. Povedala som, že áno. Usmiala sa na mňa, a povedala, že môžem byť kľudná, vraj na ultrazvuku nič zlé nevidí,“ spomína na jedno z prvých vyšetrení Sarah.
To však Sarah ešte netušila, čo bude nasledovať. Aj napriek tomu, že jej lekári potvrdili, že nejde o nič vážne, neustále trpela bolesťami. O pár mesiacov neskôr, v marci tento rok sa rozhodla k lekárovi vrátiť aby ju ubezpečil, že je naozaj v poriadku a v jej tele sa nedeje nič zlé. „Hrčka mi pripadala väčšia a bolesť neprestávala. Hrčku bolo dokonca vidieť, keď som ležala. Kamarátka ma povzbudila aby som sa vrátila k lekárovi,“ tvrdí Sarah. Lekár už si Sarah pamätal a bol k nej strohý. „Nemôžete sa sem stále vracať, musíte nám veriť! Nič vám nie je, no kvôli tomu, že ste prišli vás musím poslať znova na ultrazvuk,“ zneli slová lekára.
Na ultrazvuku Sarah tentokrát vyšetroval iný lekár. „Doktor, ktorý mi robil ultrazvuk, bol po celý čas ticho. Začínala som tušiť, že niečo nebude v poriadku. Moje obavy sa zväčšili po tom, čo mi oznámil, že urobí biopsiu,“ opisuje návštevu lekára vystrašená Sarah. Len o 5 dní neskôr ju lekár zavolal do ambulancie, aby jej potvrdil obavy. „Pamätám si, že keď sme čakali pred ambulanciou, z dverí vyšiel mladý pár. Muž utešoval svoju polovičku, ktorá veľmi plakala. Už vtedy som mala silnú úzkosť,“ opisuje svoje pocity pred stretnutím s lekárom.
Lekár Sarah oznámil, že má rakovinu. „Napriek tomu, že som o svojom probléme vedela dlhé mesiace, zostala som šokovaná. Nikdy by som nečakala, že sa to stane práve mne. Tak isto som bola nahnevaná, že ma spočiatku lekári nebrali vážne. Bol to ako zlý sen. Priateľ mal rovnaké obavy ako ja,“ spomína na nešťastný deň Sarah. Rakovina bola v ranom štádiu a kvôli tomu, že hrčka bola veľká, Sarah potrebovala operáciu.
Netrvalo dlho a v júni Sarah podstúpila zákrok, pri ktorom jej odstránili z prsníka hmotu o veľkosti 10 cm. Pri operácii lekári našli ďalších 7 alebo 8 menších nádorov. Nasledovali vyčerpávajúce chemoterapie. „Leon, priateľ, mi po celú dobu pomáhal a bol takmer pri každej lekárskej schôdzke a vozil ma na chemoterapie. Bol tu po celú dobu pri mne,“ chváli Sarah svojho priateľa. Po 6 kolách chemoterapie ukončila liečbu. Naďalej však bude pod dohľadom doktorov a nasledujúcich 10 rokov bude podstupovať hormonálnu liečbu.
V súčasnosti chce Sarah pomocou svojho príbehu apelovať na ľudí, najmä ženy, aby sa z času na čas vyšetrovali samé, a navštívili lekára, ak si všimnú niečo nezvyčajné. „Ak si všimnete akúkoľvek zmenu, výtok z bradavky či hrčku, neváhajte a navštívte lekára,“ odporúča Sarah.
Hovorca nemocnice, Manchester University NHS Foundation Trust, kde Sarah na prvýkrát zle diagnostikovali, sa ospravedlnil pacientke: „Mrzí nás skúsenosť Sarah. Odporúčame jej, aby kontaktovala našu špecializovanú poradenskú službu pre pacientov, aby sme si mohli vypočuť jej obavy a diskutovať s ňou.“
