Riaditeľka Oravského múzea Mária Jagnešáková podotkla, že z hľadiska výrazu má určujúce postavenie renesančná bránová budova, a predovšetkým obnova po požiari v roku 1800, ktorá zmenila celkový výraz stavby. "Požiadavkou pamiatkovej obnovy kamenných častí bolo zachovanie pamiatkových hodnôt objektu Administratívneho traktu, s dôrazom na rešpektovanie jeho hmotovej skladby v súčasnej podobe. Umeleckoremeselnú hodnotu stavby tvoria predovšetkým prvky pôvodnej neskoro-renesančnej stavby zachované v značnom rozsahu. Nedeliteľnou súčasťou stavby sú aj zvyšky starších fortifikačných prvkov, súvisiace s pôvodnou obrannou funkciou obvodových múrov a detaily z mladších prestavieb budovy," doplnila riaditeľka Oravského múzea.
Reštaurovanie exteriéru sa týkalo i dvoch kamenných erbov – Juraja Thurza a jeho druhej manželky Alžbety Czoborovej, ktoré sú prepojené latinským textom. "Podľa písomného prameňa z roku 1705 boli erby umiestnené práve v areáli Oravského hradu. V 19. storočí boli sňaté a vtedajší riaditeľ Oravského komposesorátu František Zichy ich odviezol do Voderád, kde sa nachádzali v poškodenom stave v záhrade kaštieľa. V roku 1993 ich vrátili na Oravský hrad, reštaurovali a osadili na priečelie Tretej hradnej brány," uviedla Jagnešáková.
"Nad erbom v stene Tretej hradnej brány sa nachádzala plastická kamenná levia hlava, ktorá bola renesančným architektonickým prvkom výzdoby. Po ukončení jej reštaurovania bude umiestnená v niektorej z expozícií Oravského hradu," dodala riaditeľka Oravského múzea.
