Po rokoch tvrdej práce z neho vyrástol profesionál v košickom rómskom divadle Romathan. Čo bolo zlomovým momentom jeho života a kedy mu išlo o zdravie?
Nikolaj (32) sa narodil, vyrastal a stále býva v obci Vtáčkovce. „Odmalička som miloval tanec, rodičia mi rozprávali, že som ešte ani nevedel poriadne chodiť a už som tancoval. Chodil som po dedine a zastavovali ma ľudia, nech im zatancujem a dávali mi za to peniažky,” spomína s humorom. Život na dedine ho bavil. „Hlavne letá, keď sa vonku púšťajú pesničky, tancuje sa a zabáva, naša kultúra je proste taká,” vraví.
Osudové predstavenie
Zlomový moment v živote nadaného tanečníka nastal ešte keď mal len osem rokov. „Bol som na predstavení rómskeho divadla a neskutočne sa mi to zapáčilo. Učaroval mi hlavne tanec, divadlo, ale aj celá atmosféra. Vtedy som si povedal, že keď budem mať možnosť sa tam dostať, určite pre to všetko urobím,” zaspomínal. Vďaka dobrým známkam sa ako 15-ročný pripravoval na prijímačky buď na umeleckú školu, alebo gymnázium v Košiciach. „Podarilo sa mi urobiť skúšky na strednú umeleckú školu, dnešné konzervatórium, o gymnáziu som už potom ani neuvažoval,” dodal Nikolaj. Dodnes si nemyslí, že vyrastaním v osade mal ťažšie podmienky. „Možno som mal šťastie, ale hlavné bolo to, že moji rodičia ma v škole stále podporovali. Od malička ma viedli k tomu, že bez školy sa nedá žiť,” vraví. O seba sa chcel postarať sám, preto už ako 19-ročný nastúpil do divadla Romathan v Košiciach a začal pracovať. „Som tu už 13 rokov a toto rozhodnutie neľutujem. Mám prácu, ktorá ma živí a zároveň aj baví,” hovorí hrdo.
Nové priestory
Po dlhých rokoch sa im podarilo s divadlom presťahovať do nových priestorov na Továrenskej ulici. V starom objekte na Štefánikovej, kde doteraz pôsobili, fungovalo divadlo v náročných podmienkach. Nielenže im chýbali sprchy, ale v zime zápasili s chladom. Priznal, že v bývalých priestoroch len zázrakom neprišiel nikto k úrazu. „Raz sme tancovali v baletnej miestnosti, keď mi vedľa hlavy zo stropu spadla drevená doska. Keby som sa v rámci tréningu nezohol, padla by mi rovno na hlavu,” priznal Nikolaj. Dlhoročný boj za nové pôsobisko ich milovaného divadla sa nakoniec vyplatilo. „Máme všetci nové šatne, teplé miestnosti a oveľa väčšiu i lepšiu sálu,” zakončil.
