Až slovenský Indiana Jones prišiel po dlhých mesiacoch bádania na to, že tajomstvom opradená vápencová doska ukrýva skutočný unikát – pozostatky doposiaľ neznámeho druhu bájneho archeopteryxa, ktorý žil pred 150 miliónmi rokov.
Martin Kundrát (52) neprestáva prekvapovať svojimi objavmi, no tento je skutočne výnimočný. „Skamenelinu objavil istý zberateľ už v 90. rokoch minulého storočia pri bavorskom meste Daiting. Myslel si, že našiel bežného pterosaura, a predal ho za pár drobných. Skutočná hodnota pritom bola niekoľko stonásobne vyššia,“ prezradil vedec z Centra interdisciplinárnych biovied Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Nálezca sa neskôr dozvedel, ako hlboko pod cenu predal legendárneho archeopteryxa, o ktorom iní len snívajú.
Nedokázal to vraj uniesť. Po pravekom tvorovi sa akoby znova zľahla zem, vyslúžil si preto prezývku Fantóm. Nakrátko sa v múzeu objavil len jeho odliatok. Až v roku 2009 Fantóma nevedno odkiaľ kúpil nemecký obchodník Raimund Albersdörfer. Po čase oslovil práve slovenského Indianu Jonesa, aby rozlúštil záhadu skameneliny. „Bola vo veľmi zlom stave so stopami po neodbornej preparácii. Kosti boli rozdrvené a zlisované takmer na hrúbku papiera,“ opisuje stav skameneliny Kundrát.
Presvietil ho v Grenobli
Aby rozlúštil záhadu, využil prvotriednu techniku. „Použil som synchrotrónovú mikrotomografiu. Presvietil som Fantóma na časticovom urýchľovači vo francúzskom Grenobli. Bol to riskantný pokus, ale podaril sa,“ nadchýna sa paleontológ. Vzhľad pravekého tvora, ktorý sa už viac podobal na dnešné vtáky než na jašterov, rekonštruoval po jednotlivých kostičkách takmer rok. „Zistil som, že je to nový, pokročilejší druh archeopteryxa. Bolo to odrastené mláďa, ktoré malo perie a vedelo lietať. Pravdepodobne pred 150 miliónmi rokov počas letu spadol do slanej lagúny a v takej polohe sa zachoval,“ prezradil Kundrát.
„Fantóm nám rozpráva príbeh o začiatkoch pôvodu vtákov a ich vývine z plazov. Tento je najmladší z doteraz popísaných archeopteryxov. Ukazuje, že žili dlhšie, ako sme predpokladali,“ dodal. Paleotológ nový druh pomenoval Archaeopteryx albersdoerferi, označuje ho za vlajkovú loď úspechu slovenskej paleobiológie. „Nikdy som nepredpokladal, že sa dotknem archeopteryxa, je to evolučná ikona pre odbornú aj laickú verejnosť. Popísať nový druh archeopteryxa bolo pre mňa niečo ako pre astronauta cesta na Mesiac,“ uzavrel.
Archaeopteryx Albersdoerferi
- Žil pred 150 miliónmi rokov.
- Bol dlhý asi 30 cm a vysoký 20 cm.
- Mal duté kosti, aby sa mu ľahšie lietalo.
- Telo pokrývalo perie.
- Lebka sa podobala na lebku dnešných vtákov.
- V tlame skrýval malé, ostré zuby.
- Živil sa hmyzom a drobnými živočíchmi.
- Predné končatiny sa zmenili na kratšie krídla.
- Na krídle mal 3 pazúry, ktorými sa zachytával.
- Mal dlhý kostený chvost ako jaštery.
