Z dôvodu celkovej nejasnosti schválenej právnej úpravy má prezidentka pochybnosti o súlade s Ústavou SR. Informoval o tom Lukáš Laczko z odboru komunikácie Kancelárie prezidenta SR.
Prezidentka deklaruje, že podporuje účel a cieľ schváleného zákona. Verejný záujem na odstránení existujúcich environmentálnych záťaží považuje za jednu z najvyšších priorít. "Avšak v prípade schváleného zákona je presvedčená, že neprimeraný rozsah požadovanej finančnej náhrady od vlastníka sanovanej nehnuteľnosti neobstojí v ústavnom teste proporcionality zásahu do vlastníckeho práva," uviedol Laczko.
Štát je podľa schváleného znenia zákona povinný od vlastníka sanovanej nehnuteľnosti, vrátane obcí, požadovať náhradu všetkých finančných prostriedkov vynaložených na vykonanie sanácie envirozáťaže. A to aj v prípade, ak títo vlastníci ani nepriamo nezodpovedajú za vznik záťaže či nie sú ekonomicky spôsobilí tieto náklady znášať.
"Sporný článok bol do novely zákona vložený v dobrej viere poslaneckým návrhom, neprebehla však o ňom odborná diskusia, ktorá by nepochybne zohľadnila aj ústavnoprávne aspekty právnej úpravy," poukazuje Čaputová.
Problém schváleného zákona hlava štátu tiež vidí v jeho nejednoznačnosti. Vlastníkovi nehnuteľnosti dáva napríklad na výber, či uhradí finančnú náhradu za sanáciu záťaže alebo podpíše záložnú zmluvu. "Nie je v ňom však uvedené, ako má štát s touto záložnou zmluvou ďalej nakladať, teda kedy a či vôbec si môže štát toto záložné právo a pohľadávku uplatňovať na súde, pokiaľ vlastník sumu za sanáciu štátu nezaplatí," konštatuje Čaputová.
V praxi by to podľa nej umožňovalo pristupovať k rôznym vlastníkom nehnuteľností rozdielne. Negatívne by sa to mohlo prejaviť aj pri už realizovaných sanáciách environmentálnych riešení.
Prezidentka verí, že sa s rozpormi rezort životného prostredia aj poslanci parlamentu dokážu vyrovnať a prijmú také riešenie, ktoré povedie k rýchlemu a ústavne súladnému riešeniu envirozáťaži.
