O tom, ako ho manželka nepustila domov po natáčaní, čím ho vytáčajú synovia, keď sa s nimi učí, aj o maľovaní či návrate do sklární.
Do kín prišiel český film Kurz manželskej túžby, kde s Luciou Siposovou účinkujete ako jediní slovenskí herci. Bolo nakrúcanie kvôli pandémii aj trochu adrenalínové?
Napriek tomu, že pandemické časy nám pripravili to, čo nám pripravili, tvorcovia vymysleli niečo geniálne. Povedali si: divadlá sú zavreté, herci nemajú čo robiť, tak budeme nakrúcať. Logisticky to vyriešilli výborne - dej filmu je zasadený do jedného prostredia a vybrali úžasný ajurvédsky rezort, ktorý bol v rámci opatrení tiež zatvorený. Tak sme sa tu zišli všetci na jednom mieste. My sme mohli nerušene pracovať, rezort bol rád, že tam mal aspoň niekoho, o koho sa mohol starať. Bolo to super.
Teda ste tam strávili celý čas, aj keď ste práve nefilmovali? To vám zrejme padlo dobre.
Aj som si oddýchol, nemal som až tak veľa filmovacích dní. Nie som ústrednou postavou, som skôr takým osviežením v pozadí. Ten film je úsmevný, veľmi sa z neho teším. Jeho centrálnou témou je kurz, ktorý vedie Vojta Kotek a ktorý sa venuje objatiu. Manželské páry prídu a utužujú svoje vzťahy objatím. Sú to také všelijaké alternatívne „vymýšľačky“, ktorých je dnes veľa. Na tomto kurze sa hovorí, ako sa máme objímať, prečo sa máme objímať, aký stisk a dĺžka… Jednoducho blbosti, na ktorých si niekto dokáže urobiť kariéru a ešte aj zarobiť.
Vy ste v tomto filme taký jediný komický element, všetci ostatní sú viac-menej vážni. Ako ste sa v tejto role cítili?
Už samotný príchod mojej postavy, ktorá dorazí neskôr ako ostatní účastníci kurzu, je zaujímavý. Mal som prísť sám, len tak sa zjaviť peši s kufrom, bolo mi to také divné. Ale povedal som, veď dobre, mne je to jedno, herec urobí, čo režisér povie. Takže mal som ísť cez nejakú dlhú lesnú cestičku. No keď sme mali začať nakrúcať, z ničoho nič sa z lesa vynoril traktor, ktorý som stopol, vysvetlil som traktoristovi, že nás nakrúcajú a opýtal sa ho, či by so mnou neprešiel pár metrov. A on, že dobre, ale že potom odbočí do lesa. Takže mi postál, keď odbáčal, ja som vyskočil, režisér s tým bol okej.
Čo ste v rezorte robili počas dní, keď ste nenakrúcali?
To bolo výborné! Česi sa tešili z našej prítomnosti, manažér rezortu dostal hneď v úvode koronu, takže putoval do karantény. Hoci sa na nakrúcanie tešil asi najviac, sledoval ho z okna podkrovného apartmánu. Bol koniec zimy, kde-tu ešte vykúkal sneh a keďže som nemohol odísť, aby som sa vyhol karanténe, tak pre mňa bolo lepšie ostať v rezorte. Mal som asi tri dni voľna, ktoré som strávil na bicykli, s Luciou sme si urobili výlet do Telče a priľahlých mestečiek. Zaujímavé pritom bolo, že všetko bolo vyľudnené a kvôli tomu strachu, že by sme vlastne niekoho mohli stretnúť, nám to ani neprekážalo.
Cítili ste z korony strach?
Nie je to tak celkom strach, skôr zodpovednosť za zdravie detí a celej rodiny. Manželka nastavila pravidlá veľmi striktne a jasne, všetky nariadenia sme dodržiavali - časy nákupov, vzdialenosti, dezinfekcie… Mne to bolo trošku úsmevné, ale inak sa to asi nedalo. Nedá sa to obísť. Keď človek začne vymýšľať, tak nič nevymyslí, akurát to dobre schytá a potom si môže robiť výčitky, že niekoho nakazil. Niektorí nenosili rúška, falšovali výsledky testov, nedodržiavali karanténu… Ale my nie. Ja ešte aj keď som sa z tohto nakrúcania už mal vrátiť domov, tak manželka mi povedala: „Ty domov nejdeš!“ (smiech)
