Symbolickým začiatkom tohto čarovného obdobia je prvá adventná nedeľa. Slávime ju už najbližšiu nedeľu, keď na adventnom venci zapálime prvú sviečku. Čo znamená advent a ako ho slávili naši predkovia?
Kým v dnešnej dobe sa počas týchto dní náhlime za darčekmi, v minulosti to bol čas pokoja, oddychu a rozjímania. Podľa etnologičky Kataríny Nádaskej advent pochádza zo slova adventus, čo znamená očakávanie, príchod. Týmto slovom označujeme obdobie pred vianočnými sviatkami, ktoré trvá štyri týždne.
Etnologička vysvetľuje hlavný rozdiel medzi dnešným životným štýlom a našimi predkami: „Pre nich nebolo až také dôležité mať kopu darčekov, skôr im išlo o to duchovno, aby sa všetci zišli zmierení, radostnejší.“ Vedeli ste, že tradícia pečenia medovníkov siaha až do štrnásteho storočia? Ľudia ich piekli počas adventu, aby do Štedrého dňa stihli zmäknúť.
Symbolika adventu
- Kruhový veniec znamená celistvosť, spojenie.
- Vetvičky z ihličnatých stromov symbolizujú život.
- Farba adventu je fialová podľa chrámového rúcha kňaza.
1. sviečka NÁDEJ – zapaľuje ju najmladšie dieťa v rodine na prvú, železnú nedeľu 29. 11.
2. sviečka MIER– zapaľuje ju najstaršie dieťa na druhú, bronzovú nedeľu 6. 12.
3. sviečka PRIATEĽSTVO – zapaľuje ju matka na tretiu, striebornú nedeľu 13. 12.
4. sviečka LÁSKA – zapaľuje ju otec na štvrtú, zlatú nedeľu 20. 12.
Ľudové adventné tradície
Malý pôst
Obdobie od Kataríny až do Štefana sa na Slovensku nazývalo malý pôst. Nerobili sa žiadne tanečné zábavy, nehrala hudba a ľudia sa začali postiť. Nemohli jesť mäso. Dovolené boli ryby a cestovinové či strukovinové jedlá. U katolíkov to platilo pomerne prísne.
Na Ondreja
Nezadané dievčatá mali ukradnúť mužské spodné gate, dať ich pod vankúš a spať na nich. V noci sa im tak malo snívať s ich vyvoleným.
Na Luciu
Slobodní mládenci sa zamaskovali za Lucky. Tvár si namočili vodou, na ňu nasypali múku, aby im maska lepšie držala, a zabalili sa do bielej plachty. Nemohli prehovoriť ani slovo, aby ich nebolo poznať. Držali v rukách tri perá z husi, ktorými vymetali všetko zlo z domu, aby v novom roku domácnosť prosperovala. Mládenci však mali aj postranné úmysly. V niektorých domácnostiach žili dievčatá súce na vydaj. Chlapci si tak obzreli pôdu, teda zisťovali, z akej rodiny dievča pochádza.
Na Barboru
Robilo sa púčkovanie, išlo o mágiu lásky. Vetvičku z čerešne dávali slobodné dievčatá do vázy s vodou a sledovali, či im do Štedrého dňa rozkvitne. Ak áno, bolo to znamenie, že sa vydajú.
Ako vznikol adventný veniec?
Podľa etnologičky sa u nás po prvý raz objavuje až na začiatku 20. storočia. Na vidiek sa dokonca dostal až v 30. rokoch. V nemeckých krajinách sa koncom 18. storočia deti pýtali učiteľa každé ráno, keď prišli do školy: „Kedy budú Vianoce?“ Aby im to lepšie vysvetlil, vzal koleso od voza a dal naň toľko sviečok, koľko bolo dní. Mal tam napríklad 30 sviečok na každý deň, z toho 4 veľké na nedele. Keď prišli deti ráno do školy, spoločne zapálili jednu sviečku, a takto si odpočítavali, kedy už budú Vianoce. Tento nápad sa postupne ujal aj v domácnostiach. Koleso od voza však nahradil veniec z ihličia a počet sviečok sa znížil na štyri.
Čas na zmierenie
Katarína Nádaská, etnologička
Panoval pekný zvyk. Počas roka sa našlo veľa nesvárov, no k vianočnému stolu si sadali tí, ktorí dostali odpustenie a ktorí odpustili. Len počas adventu sa robili špeciálne ranné omše, roráty, začínali sa aj o piatej ráno. Napriek tomu, že to bolo tak skoro, pre ľudí to bol zážitok, pretože na ne chodievali aj deti, mali v rukách lampáše, bolo to také romantické.
