Týmito slovami zvestoval svetu smutnú správu jej syn Pavol Múdry, ktorý o čosi neskôr pre Nový Čas doplnil, že „teta Hilda“, ako ju po jej najslávnejšom zverencovi, slovenskom športovcovi 20. storočia Ondrejovi Nepelovi († 38) volala celá športová komunita pod Tatrami, zomrela „v tichosti, v spánku. S typickým úsmevom na perách“.
Po chvíľke ticha ešte P. Múdry, ktorý prezradil, že niekedy na maminho slávneho zverenca aj žiarlil, dodal: „Posledné roky žila Hilda Múdra v DS Archa na bratislavských Kramároch, kde sa tešila veľkej úcte spoluobyvateľov“.
Ako prezradil P. Múdry, vždy pookriala, keď jej hovorili, ako sa aj oni tešili z úspechov, ktoré ona s Ondríkom dosiahla.
Z Viedne do Bratislavy
Jej život je dnes pre mnohých mladých nepochopiteľný... Ako sama neraz hovorila: „To, že rodáčka z Viedne ,emigrovala‘ do socialistickej Bratislavy, som musela vždy vysvetľovať, ale ľudia dnes neveria, že vtedy po vojne nebolo vo Viedni nič a v Bratislave bolo všetko.“
A tak sa z Hildegard Klimpl z lásky stala v roku 1947 Hilda Múdra. S manželom Jozefom ich spojilo krasokorčuľovanie... Ona bola členkou Viedenskej ľadovej revue a on bol manažérom vystúpenia súboru na Slovensku.
Tento šport potom poznačil život rodiny, do ktorej pribudli dve deti: Dagmar (1949) a Pavol (1950), no členom rodiny sa stal o pár rokov neskôr aj Ondrej Nepela, ktorého dostala do opatery preto, že jeho mame sa zdalo, že jej synovi - prváčikovi, ktorého nadchlo kraso po televíznych prenosoch z MS 1958 v Bratislave, sa nikto nevenuje. Hilda Múdra sa stala jeho trénerkou i druhou mamou, o čosi neskôr aj susedou.
Po Nepelovom prvom svetovom titule dostali obe rodiny byt v jednej dúbravskej novostavbe. „Môžem povedať, že som s ním bola v dobrom i zlom. Mne sa ozval z Mannheimu, keď s ním bol už zle. Bola som na prelome januára a februára 1989 pri jeho smrteľnej posteli v Mannheime,“ spomímala pre rokmi v rozhovore pre Nový Čas.
Nielen Ondrík...
Hilda Múdra istý čas viedla aj ďalších popredných slovenských krasokorčuliarov: Mariána Filca, ktorý bol najväčším domácim rivalom Ondreja Nepelu, v začiatkoch Agnesu Búřilovú-Wlachovskú, neskôr Jozefa Sabovčíka.
Z ďalších veľkých mien slovenského krasokorčuľovania pod jej dohľadom vyrástli Miroslav Šoška, zo žien Ľudmila Bezáková či Eva Križková-Ďurišinová, ale aj výborný tanečník a dnes vyhľadávaný kouč Martin Skotnický.
V 80. rokoch na ľade
Teta Hilda mala v sebe neskutočný elán. Ešte ako 80-ročná na korčuliach viedla zdravých aj mentálne postihnutých. Až do nešťastného pádu, po ktorom jej syn Pavol zakázal korčule slovami: „Mama, prepáč, ale na korčule ťa už nepustím.“ a po ktorom sa rok a pol učila znovu chodiť.
Za svoju prácu získala množstvo ocenení, to posledné jej v júni tohto roku udelila prezidentka Zuzana Čaputová: Rad Ľudovíta Štúra I. triedy za mimoriadne zásluhy v oblasti športu a za mimoriadne šírenie dobrého mena Slovenska v zahraničí.
Teta Hilda vždy žila pre zverencov
Nezabudnuteľná, úžasná, inšpirujúca. Takto si na zosnulú trénerku Hildu Múdru spomínajú jej zverenci i nová generácia.
Nicole Rajičová (26), súčasná reprezentantka
„O stretnutí s pani Hildou Múdrou som vždy snívala. Veľa som čítala a videla niekoľko filmov o jej práci s Ondrejom Nepelom. Je úžasné, aký vzťah mala so svojím zverencom! Naše stretnutie bolo krátke, ale nezabudnuteľné a inšpirujúce. Pre mňa určite!“
Jozef Sabovčík (57), bývalý zverenec
„Chcel by som mať toľko elánu, keď budem v jej veku,“ poznamenal Jozef Sabovčík po stretnutí s tetou Hildou v roku 2016. „Vždy ju budem obdivovať, že ma naučila to, čo som z krasokorčuľovania nemal vôbec rád, a to povinné cviky... Ak by ostali zachované, asi by som tých úspechov toľko nedosiahol... Nemal som ich rád!“
Eva Križková-Ďurišinová (60), bývalá zverenka
„Aj pre mňa bola druhou mamou... Vďaka nej som bola majsterkou Československa, spolu sme štartovali na ME, MS i olympiáde... Bola som jej prvou zverenkou potom, čo Ondrej odišiel do revue. Bola úžasne trpezlivá, ale aj prísna. My sme boli stále v kontakte, ja som ju navštívila aj v Arche. Bude veľmi chýbať, nielen svojej rodine!“
