Statočná Ivana (38) z Levíc aj vo chvíľach, keď bola na dne so silami, neváhala a pomáhala ostatným. Ako hovorí, to jej vlievalo do žíl energiu a asi aj preto dokázala prežiť 24. cyklus chemoterapie a šesť náročných operácií. Sympatická žena verí, že rakovinu hrubého čreva s metastázami do vaječníkov porazí a ešte dlho bude oporou pre dcérku Luciu (17) a priateľa Henricha (40).
Boj Ivany sa začal pred viac ako troma rokmi. „Zistili mi rakovinu hrubého čreva s metastázami na vaječníkoch. Od tohto dňa som už podstúpila šesť operácií a práve teraz mám 24. cyklus chemoterapie. Ešte by som ju mala dostávať pár mesiacov a ak sa dovtedy u mňa neobjaví žiadny ďalší nádor, mohla by som byť už druhýkrát považovaná za pacienta v období remisie. To je obdobie, keď telo nepreukazuje žiadne známky nádoru a nie je potrebná žiadna ďalšia liečba,“ dúfa žena, ktorá si však uvedomuje závažnosť svojho stavu. Napriek tomu však neupadla do depresií. „U nás pacientov s metastázami je totiž oveľa ťažšie, aj keď nie nemožné, úplne sa uzdraviť, oproti pacientom, ktorí podstupujú liečbu iba jedného primárneho nádoru. Ak je nádor odhalený včas, šance uzdraviť sa sú oveľa väčšie ako u pacientov, ktorým ochorenie už prešlo do metastáz,“ upozornila Ivana s tým, že si uvedomila, aké bolo dôležité nájsť si aktivitu, ktorá jej vyplnila čas a zahnala pochmúrne myšlienky. „S kamarátkou Jankou sme začali chodiť do nemocníc, kde sme onkologickým pacientom rozdávali potreby na tvorbu. Hlavne zošity, perá, maľovanky, farbičky, ale aj krížovky, deky a teplé veci, ktoré onkologického pacienta mali počas chemoterapií zahriať. Z vlastnej skúsenosti vieme, že na chemoškách nám býva veľmi zima a zároveň sa chceme nejako zabaviť,“ opísala Ivana s tým, že sa sama pustila do niečoho, čo predtým nikdy nerobila. „Ja sama som sa posledný rok takto úplne zbláznila do háčkovania čapíc,“ prezradila.
Aktivita ju nabíja energiou
A Ivana sa s háčikom ozaj zžila. „Už sa mi dokonca podarilo urobiť si aj dva svetríky, doteraz som si pritom myslela, že na ručné práce som úplný antitalent. Zároveň sa aj s mojím snúbencom Henrichom snažíme našimi výletmi do prírody a občas aj trošku vtipnými historkami ľuďom ukázať, že aj keď nie každý deň je ľahký, netreba sa vzdať výletov do prírody. Tam načerpáte veľa energie. Chodíme na turistiku, na huby a občas na rybačku,“ s úsmevom dodala životom skúšaná žena. „Niekedy som zasa rada aj za to, že zvládnem len malú prechádzku okolo paneláka. Vždy ma však podporí môj priateľ, ktorému som nesmierne vďačná,“ doplnila s tým, že zmysel života jej dáva aj milovaná dcérka. Najhoršie podľa nej je, ak chorý rezignuje, no sama pripúšťa, že niekedy človek nemá nálodu usmievať sa, a vtedy ocení, že jej okolie rešpektuje jej nálady. „Rešpektujte, ak na vás práve nemajú chorí náladu. Povedzte, že ste tu, keď vás budú potrebovať, a hlavne, keď sa vám potom ozvú, bavte sa o niečom pozitívnom. To skutočne pomôže najviac,“ uzavrela Ivana s tým, že ona vieru nestráca a chce žiť pre svoju dcérku a milovaného priateľa.
