Osmaniová podľa vlastných slov požiadala kosovské ministerstvo zahraničných vecí, aby dvojicu pracovníkov ruskej diplomatickej misie v Kosove označilo za nežiaduce osoby. Rozhodnutie prezidentka pripísala údajným "škodlivým aktivitám, ktoré môžu ohroziť národnú bezpečnosť a ústavný poriadok Kosova". Ďalšie podrobnosti bezprostredne neposkytla, píše AP.
Podľa Osmaniovej kosovský rezort diplomacie "upovedomil orgány činné v trestnom konaní a príslušné úrady", aby vykonali toto rozhodnutie. Zároveň dodala, že Kosovo je "odhodlané bojovať proti škodlivému vplyvu (Ruska) a jeho zástupcov v regióne, ktorých cieľom je podkopať úspechy Kosova a jeho spojencov vrátane USA, NATO a EÚ".
Priština preto bude podľa Osmaniovej aj "naďalej úzko spolupracovať so svojimi americkými a európskymi spojencami v snahe zabrániť, aby sa Kosovo a jeho susedia stali obeťami (ruských) ambícií destabilizovať tento región".
Kosovo vyhlásilo nezávislosť od Srbska v roku 2008 – deväť rokov po tom, ako NATO uskutočnilo 78 dní trvajúcu operáciu spočívajúcu v náletoch na ciele v Srbsku, čím chceli spojenci zastaviť perzekúcie etnických Albáncov v Kosove.
Veľká časť západných krajín uznala nezávislosť Kosova, ale Srbsko a jeho spojenci Rusko a Čína tak odmietajú urobiť. Uznania sa Priština zatiaľ nedočkala ani od piatich členov EÚ – Slovenska, Španielska, Grécka, Cypru a Rumunska.
Ruské veľvyslanectvo v Belehrade v piatok oznámilo, že rozhodnutie kosovskej administratívy o vyhostení dvoch ruských diplomatov nemá právnu silu.
Predstaviteľ ruskej ambasády pre agentúru Interfax vysvetlil, že Rusko "neuznáva nezávislosť Kosova, a teda ani regionálnej vlády a iných štruktúr". "Pre nás žiadne rozhodnutia Prištiny nemajú právnu silu," uviedol ruský diplomat. Za "absolútne neprijateľné" súčasne označil pokusy zabrániť ruským diplomatom akreditovaným pri Misii OSN pre dočasnú správu v Kosove (UNMIK), aby tam vykonávali svoju činnosť legitímne a plne v rámci medzinárodného práva.
