Vysokoškolské časy sú plné príbehov, na ktoré sa roky spomína. Mladý človek často vyvedie nejakú hlúposť, no s odstupom času sú to tie najkrajšie alebo najvtipnejšie spomienky, na ktoré nemožno zabudnúť. Prečítajte si príbeh dnes už bývalého slovenského študenta, ktorý sa objavil na Priznaniach vysokoškolákov na Facebooku, kde si získal tisíce lajkov a komentárov.
"Síce už mám vysokú školu za sebou, ale podelím sa o to, čo sa mi stalo pred 6 rokmi. Ako správny vysokoškolák som býval na internáte. Tam, ako býva zvykom, bývali často nejaké chodbovice, bunkovice a pod. Jedného dňa som bol na chodbovici a lial som do seba jeden poldecák za druhým. Veľa si toho nepamätám, ale pamätám si to, keď ma ráno spolubývajúci budil, že máme prednášku o 8:00, na ktorej máme možnosť si opraviť zápočty (zabudol som na to). Tak som teda s viacerými zástavkami prišiel na prednášku a pustil sa do písania (nebolo mi najlepšie). Ako tak píšem zápočet, tak mi prišlo neskutočne zle, že som nemal čas sa ani postaviť a všetko, čo bolo vo mne, som vyvracal na kolegyňu, ktorá sedela predo mnou. Všetko predo mnou bolo kompletne celé od zvratkov (jej oblečenie, vlasy, obe naše zápočtovky a pod...).
Prednášajúci ma rovno vyhodil z prednášky a ju poslal preč, lebo smrdela. Ale nejako som to uhral a mohli sme obaja písať opravný zápočet už opravného zápočtu. Ja som ho spravil dobre, ale úbohá kolegyňa si vytiahla zlú tému, nespravila zápočet a vyhodili ju zo školy kvôli nedostatku kreditov (podla jej slov by na riadnom opravnom termíne mala Áčko).
Kvôli tejto "nešťastnej" udalosti som ju spoznal, stali sme sa priateľmi a teraz je to moja žena, s ktorou mám syna. Pointa: Aj z úplne zlej situácie sa môže stať niečo dobré. Ja som myslel, že sa od hanby prepadnem a teraz sa teším, že sa mi niečo také stalo. Takže sa netreba báť a občas treba aj riskovať."
