Plánuje v ňom otvoriť prvé múzeum vysťahovalectva zo Slovenska do Severnej Ameriky nazvané Kasigarda. Dedinská stavba navyše predstavuje jeden z posledných „amerikánskych domov“ postavených v tomto regióne. Zemlianka, prezývaná tiež Harajdova chyža, ktorá stojí od konca 19. storočia, sa po 129 rokoch výrazne mení...
Amerikánsky dom ho nazývajú podľa toho, že bol postavený z peňazí, ktoré si prvý majiteľ priviezol z Ameriky. „Je v časti Ťahyňa. V roku 1892 ho postavil Andrej Harajda. Preto ho volali aj Harajdova chyža. Syn pôvodného majiteľa odišiel do Ameriky opäť spolu s mojím prastarým otcom,“ vysvetlil docent histórie na Inštitúte histórie Filozofickej fakulty Prešovskej univerzity, ktorý považoval za smutné, že Slovensko také múzeum nemá.
Od prvej polovice 19. storočia do roku 1968, sa pritom do USA vysťahovala tretina našincov. „Je to obrovský rozdiel napríklad oproti Poliakom alebo Írom, ktorí majú vysťahovalectvo bohato zdokumentované,“ poznamenal historik, ktorý postupne začal skupovať rôzne pamätihodnosti spojené so Slovákmi, ktorí odišli žiť za Atlantický oceán, a múzeum nazval Kasigarda.
„Ide o skomoleninu slov Castle garden, teda hradná záhrada. To bola brána, ktorou prechádzali Slováci po tom, ako absolvovali migračnú procedúru, a ňou vstupovali do Nového sveta. Nevedeli však dobre po anglicky, preto ju volali Kasigarda. Boli veľmi odvážni, keď sa do USA vybrali bez znalosti cudzieho jazyka,“ zhodnotil Javor, ktorý už do domu z rôznych zdrojov investoval 50-tisíc eur.
Na úplné dokončenie múzea mu však chýba raz toľko. „Časť peňazí je mojich, podarilo sa mi však získať príspevky od obce aj ministerstva obrany,“ vysvetlil historik. Aktuálne prebieha výmena okien a tiež sa odkopávajú základy kvôli izolácii. Za niekoľko rokov zhromaždil veľa fotografií, dokumentov a rôznych historických predmetov. „Je ich približne 800. Múzeum by som chcel otvoriť v priebehu budúceho roka, keď bude 130. výročie postavenia domu,“ uzavrel.
Krajania za Atlantikom
V rokoch 1875 až 1914 emigrovalo do Spojených štátov viac ako 650 000 Slovákov. Na rozhodnutie vysťahovať sa do USA mala vplyv aj stupňujúca sa maďarizácia, no najmä zlá ekonomická situácia a z toho vyplývajúca túžba po možnosti vymaniť sa z núdznych podmienok.
Tisícky našincov sa po rokoch do vlasti napokon vrátili a za zarobené doláre si nakúpili pozemky a nehnuteľnosti, ktoré odkázali potomkom, a miestni im často hovorili Amerikáni. Rodiny však neraz o tieto statky prišli dôsledkom arizácie, či im ich zhabali počas socializmu.
