Valníček koordinoval i účasť socialistických krajín na vesmírnom programe Interkozmos, v rámci ktorého sa v marci 1978 dostal do vesmíru prvý československý kozmonaut Vladimír Remek – zároveň prvý človek z inej krajiny ako z bývalého Sovietskeho zväzu alebo zo Spojených štátov.
V novembri toho istého roka zamierila na samostatnú obežnú dráhu prvá československá družica Magion 1 určená pre výskum nízkofrekvenčných elektromagnetických javov v magnetosfére a ionosfére. Československé prístroje boli použité tiež na niekoľkých sovietskych družiciach a sondách.
Valníček sa narodil 11. apríla 1927 v Jičíne. Po oslobodení vyštudoval meteorológiu a experimentálnu fyziku na Prírodovedeckej fakulte Karlovej univerzity v Prahe. V roku 1950 nastúpil do Astronomického ústavu Československej akadémie vied, kde sa najskôr venoval meteorológii a dlhodobým zmenám počasia, neskôr dlhé roky pôsobil ako vedúci skupiny kozmického výskumu.
Medzi jeho najväčšie profesionálne úspechy patrí vedenie, organizácia a koordinácia československého podielu na vesmírnom programe Interkozmos, ktorého náplňou bol astronomický výskum pomocou družíc vysielaných do vesmíru. V spolupráci s ďalšími ústavmi a podnikmi vznikali špičkové prístroje.
Okrem vysielaných sond, ktorých účelom bolo napríklad meranie mäkkého röntgenového žiarenia Slnka a pozorovanie aerosólových vrstiev pri západe Slnka za Zemou, bol najväčším úspechom československého tímu pod vedením Valníčka návrh a konštrukcia automatických stabilizačných plošín. Boli použité na sondách Vega určených na prieskum Halleyho kométy a planéty Venuša, ako aj na sovietskej orbitálnej stanici Mir.
Valníček napísal desiatky odborných i populárno-náučných publikácií, v Československej televízii sa podieľal na programe pre deti Magion, astronómiu a vesmír približoval aj poslucháčom rozhlasu.
