Jeho nezmazateľná umelecká stopa tu však bude naveky. Herec bol dlhé roky aj neoddeliteľnou súčasťou úspešnej jojkárskej relácie Sedem, kde sa to len hemžilo glosátorskými esami. Tie po jeho skone prvýkrát zasadli do svojich kresielok, avšak väčšinu svojich myšlienok smerovali práve zosnulému kamarátovi, s ktorého smrťou sa stále ťažko vyrovnávajú.
Glosátorské esá Feldeková, Kňažko, Farkaš, Leško a Vacvalová sú po smrti Lasicu späť. A prvú časť venovali hneď svoju kamarátovi, s ktorého smrťou sa nevedia zmieriť. Glosátori, ktorých spájalo s Lasicom dlhoročné priateľstvo, na neho povyťahovali pikošky. Úvodné slová Vacvalovej však všetkým zaliali oči slzami.
„Bohužiaľ, nie sme tu v tradičnej zostave. Chýba nám dlhoročný a zakladujúci člen, priateľ, kolega, pán Milan Lasica. Dlhé roky sa relácia natáča a na prstoch môžem spočítať, kedy tu nebol. Možno preto sme nejako čakali, že tu bude večne. Odišiel náhle, nikto to nečakal. Myslím si však, že by ne-chcel, aby sme na neho smutne spomínali, ale s humorom,“ začala Eňa.
Glosátori na Lasicu prezradili, že rád rozprával o svojich vnučkách a o starých rodičoch. Vždy sa ponáhľal domov, prvý sedel v aute a odchádzal. Tiež mal krásny vzťah s manželkou a bol skvelým otcom. „Miloval nakupovanie a ako máloktorý muž mal skvelý vkus, vždy vedel vybrať dcéram a manželke šaty i topánky, vedel sa trafiť do veľkosti,“ prezradila Eňa. Tiež si veľmi potrpel na slovenčinu, všetkých opravoval, hoci sám rád používal slovo fotbal miesto futbalu.
Len všetci sa ho báli opraviť. Bol aj náruživý golfista a rád používal dvojzmysly. „Raz bol pozvaný na otvorenie golfového areálu a bol tam aj prezident SR, ktorý nebol veľmi obľúbený. Vyzvali ho, nech odpáli prvý úder. Nemenovaný prezident sa natiahol a trvalo mu to hodnú chvíľu, a v tom tichu Lasica povedal: Pán prezident, odpáľte,“ zaspomínal si Leško.
Oľga a Eňa prezradili, že k nim si vedel aj dovoliť a vždy sa lúčil so slovami: „Dievčatá moje, dobre mi je s vami. Keď niečo budete potrebovať, tak si to kúpte.“ Nakoniec si glosátori zaspomínali na svoju poslednú večeru, kde Lasica priznal: „Ej, ľudia, ale je nám dobre.“ Leško to len uzavrel slovami: „Všetkým, ktorí mali tú česť s ním byť aspoň chvíľu, tak im bolo dobre.“
