Macron podľa AFP zopakoval kritiku na adresu libanonských politických elít. Ubezpečil tiež, že Libanon môže pri realizácii reforiem počítať s podporou bývalej koloniálnej veľmoci - Francúzska.
Reformy v Libanone by podľa Macrona mali zahŕňať riešenie problémov s infraštruktúrou, zlepšenie verejných financií, zníženie miery korupcie a stabilizáciu bankového systému.
Mikátí podľa vlastných slov prišiel do Paríža, aby Macrona ubezpečil, že spolu so svojou novou vládou, ktorú v pondelok schválil libanonský parlament, je odhodlaný presadiť potrebné reformy, aby obnovil "dôveru, dodal nádej a zmiernil utrpenie libanonského obyvateľstva."
Prisľúbil tiež, že bude rešpektovať prijatý "politický harmonogram" a na budúci rok uskutočniť všeobecné voľby.
Nominácia Mikátího, známeho libanonského miliardára, ukončila 13 mesiacov trvajúcu patovú situáciu, ktorá v Libanone nastala vlani aj v dôsledku mohutného výbuchu a ničivého požiaru v prístave Bejrútu.
Táto tragédia, ktorá si vyžiadala najmenej 214 obetí, zhoršila už aj tak vážnu krízu v krajine. Pokiaľ ide o ekonomiku, rezervy centrálnych bánk sú vyčerpané, miestna mena sa znehodnotila o viac ako 90 percent a traja zo štyroch Libanončanov žijú pod hranicu chudoby a tisíce ľudí emigrovali.
Francúzsko zorganizovalo po udalostiach v Bejrúte tri medzinárodné konferencie venované Libanonu a poskytlo mu pomoc výmenou za prísľuby reforiem.
Samotný Macron odcestoval do Libanonu dva dni po výbuchu a podnikol tam aj ďalšiu cestu. Opakovane pritom zdôrazňoval svoje znepokojenie nad tým, že libanonskí lídri nie sú schopní ukončiť politickú krízu a riešiť krízovú situáciu v ekonomike.
Pokiaľ ide o ničivý výbuch a požiar v bejrútskom prístave, Macron v piatok pripomenul, že libanonské obyvateľstvo má "právo dozvedieť sa (o ňom) pravdu".
Tento výbuch bol jedným z najväčších nejadrových v dejinách. Predpokladá sa, že v sklade explodovalo 2750 ton dusičnanu amónneho, ktorý bol v prístave uložený od roku 2013, keď ho zhabali tamojšie colné úrady. Tento nebezpečný tovar však zostal uložený v sklade, aj keď colníci opakovane žiadali súd, aby nariadil odvoz tohto materiálu.
Pri výbuchu a požiari v prístavnom sklade a následnej tlakovej vlne prišlo o život najmenej 214 ľudí a ďalších 6500 ďalších ich utrpelo zranenia. Budovy priľahlé k areálu prístavu boli prakticky zrovnané so zemou.
