V období medzi 1980 a 2009 teploty prekročili hranicu 50 stupňov Celzia v priemere približne 14 dní do roka. V období medzi 2010 a 2019 však toto číslo stúplo na 26 dní, pričom počet dní, keď teplota dosiahla 45 stupňov Celzia, sa zvýšil o 14. Extrémne horúce dni sa navyše čoraz viac vyskytujú aj v oblastiach s tradične miernejším podnebím.
"Tento nárast sa dá stopercentne pripísať spaľovaniu fosílnych palív," povedala námestníčka riaditeľa Inštitútu pre zmenu životného prostredia na Oxfordskej univerzite Friederike Ottová. Celosvetová priemerná teplota stúpa, čo zvyšuje pravdepodobnosť výskytu extrémnych horúčav, priblížila BBC.
Horúčavy predstavujú nebezpečenstvo pre ľudí aj prírodu a spôsobujú vážne problémy pre budovy, cesty a energetické systémy, pripomína BBC. V súčastnosti teploty prekračujú hranicu 50 stupňov Celzia najmä na Blízkom východe a v krajinách Perzského zálivu. Vedci však varujú, že ak nedôjde k drastickému zníženiu emisií skleníkových plynov, tak sa podobné teploty začnú vyskytovať po celom svete. Tento rok viaceré krajiny zaznamenali rekordné teploty vrátane 48,8 stupňov Celzia v Taliansku a 49,6 v Kanade.
Za posledné desaťročie sa priemerné maximálne teploty na celom svete zvýšili o 0,5 stupňov Celzia, informuje BBC s tým, že niektoré oblasti sa otepľujú ešte omnoho rýchlejšie. V častiach Arktídy a Blízkeho východu evidujú vyše dvojstupňové zvýšenie priemerných teplôt.
Zdravotným problémom v dôsledku horúceho podnebia môže do roku 2100 čeliť až 1,2 miliardy ľudí, vyplýva zo štúdie odborníkov z Rutgersovej univerzity v americkom štáte New Jersey. To je približne štyrikrát viac ako v súčastnosti.
