Zdravotná sestra Janka Havlíková (55), ktorá pracuje v 20 kilometrov vzdialenej skalickej nemocnici, mala aj s priateľom šťastie a prežili, no prišli o dom, ktorý stál v Lužiciach (okr. Hodonín) v záhradkárskej časti Kratiny. Osud Slovenky nebol ľahostajný jej kolegyniam, ktoré rozbehli zbierku na jej nový dom. Momentálne žije obetavá zdravotníčka v karavane...
Slovenka so svojím priateľom na ničivé tornádo, ktoré rozmetalo ich novo dokončený domček, nikdy nezabudnú. „Priateľ išiel do bazéna a ostalo mu zle. Nevie ten pocit dodnes opísať. Susedia oproti sú z Holíča a povedali, že tesne pred tornádom sa ich pes strašne bál a vtáky prestali spievať. Nielen zvieratá, ale aj my sme mali divný pocit. Všade ostalo neobvyklé ticho,“ opisuje Janka (55) hrôzostrašné momenty, ktoré jej od základu zmenili život.
„Syn na mňa volal, že sa na nás niečo nezvyčajné valí. Padlo pár veľkých krúp. Pozrela som sa cez okno zo spálne a videla som, ako kopa vecí lieta vzduchom. Nádoby, vedrá, šaty, skrátka všetko možné... Vedela som, že je zle. Za plotom za záhradou je železnica. Myslela som si, že ide vlak, ale, bohužiaľ, ten zvuk vydávalo blížiace sa tornádo. Syn sa snažil pevne držať vchodové dvere. Chceli sme rýchlo otvoriť a utekať do pivnice, ale za dverami už začalo všetko padať. Mali sme tam veľký regál s kopou pracovných pomôcok. Vedeli sme, že do pivnice sa nedostaneme. Pribehli sme k synovi, aby sme mu dvere pomohli udržať, ale tlak tornáda bol taký silný, že hneď vedľa dverí, kde som stála, sa odula stena dovnútra miestnosti. Spadol sadrokartón a rozbilo sa veľké zrkadlo. Rýchlo sme utekali za murovanú stenu ku kúpeľni. Potom som sa pozrela doľava, v spálni sa rozbil oblok a videla som, ako odletela strecha. Zrazu som videla nad kuchynskou linkou oblohu. Rozbilo sa ďalšie okno v kuchyni, spadol televízor a na kuchynskú linku a do spálne na posteľ spadol sadrokartón. Potom sa rozhostilo ticho. Bol to hrozný moment, len sme nemo zízali na tú spúšť. Trvalo to asi 5 minút. Ešte teraz spozorniem, keď počujem prichádzajúci vlak.“