Nechýbalo veľa a bol by z neho boxer. Jeho otec bol známy sochár a syna poslal do elitných škôl – jemu sa však veľmi učiť nechcelo. Preferoval športy – okrem futbalu a cyklistiky to bol najmä box. Po tom, čo ochorel na tuberkulózu, sa však prihlásil na prestížnu Národnú akadémiu dramatických umení. Výsledkom je viac ako 80 filmov, ktoré patria medzi klenoty francúzskej kinematografie.
Jeho ošľahaná tvár ostro kontrastovala s uhladeným Alainom Delonom. Vypestoval si imidž sympatického darebáka, ktorý podčiarkol viacerými dobrodružnými komédiami. Francúzski diváci ho prezývali Bébel. V súkromnom živote sa mu až tak nedarilo. Bol dvakrát ženatý, ale mal nespočetne veľa mileniek, ktoré s ním zriedkavo vydržali dlhšie.
V roku 1993 pri požiari prišiel o dcéru Patriciu, jednu zo svojich štyroch detí. A v roku 2001 dostal porážku, po ktorej mal pravú stranu tela paralyzovanú a jeho život sa po strate reči zmenil na nemý film. Vyžiadalo si to dlhé rehabilitácie, aby aspoň časť schopností získal späť.
