Keď mala 9 rokov, jej otca, generála afganskej armády najskôr uniesol a potom popravil Taliban. Jej mama sa s piatimi dcérami o dva roky neskôr rozhodla ujsť.
„Plánovali sme sa uchýliť v Londýne, kde sme mali niekoľko príbuzných, s falošnými pasmi sme prišli do Talianska cez Pakistan. Odtiaľ nás vzal kamión, ktorý nás kdesi vyhodil, a šofér povedal, že sme v Anglicku. Bol to šok, keď nám okoloidúci povedal, že to je Dánsko...“ spomína vo svojej životopisnej knihe Nadia, ktorej futbalový talent objavili v azylovom centre a ktorý neskôr opísali ako spojenie odhodlania, nezlomenej surovej sily a mentality bojovníka.
Vďaka nemu sa dostala do škôl a aj do dánskej reprezentácie, v ktorej debutovala ako 18-ročná, a v roku 2017 jej pomohla k striebru z ME. Na klubovej úrovni hrávala za Aalborg, Fortuna Hjørring, Manchester City a Paris SG, s ktorým v minulej sezóne vyhrala Ligu majstrov.
Žiari však nielen na ihrisku. Moslimka ovláda 11 jazykov (dánčinu, angličtinu, španielčinu, francúzštinu, nemčinu, perzštinu, darí, urdčinu, hindčinu, arabčinu a latinčinu) a vyštudovala na univerzite v Aarhuse medicínu, ktorej sa po futbalovej kariére chce venovať. Stále však pracuje ako vyslankyňa UNESCO pre vzdelávanie dievčat a žien.
