"Je v princípe jedno, kde sa ľudia pohybujú, či vo Vysokých Tatrách alebo Poloninách, chyby robia rovnaké," povedal pre TASR riaditeľ Horskej záchrannej služby (HZS) Jozef Janiga. Za najčastejšie opakujúce sa označil zlé plánovanie trasy, precenenie vlastných síl a nevhodnú výstroj. Upozornil tiež na nebezpečné nosenie detí na pleciach či pitie vody z prírodných zdrojov.
"Ľudia si mnohokrát zvolia cieľ túry taký, na ktorý ´nemajú´. Často sa tiež plánovanie začína až v doobedňajších hodinách, čo je neskoro," predstavil najčastejšie dôvody zásahov HZS Janiga s tým, že ďalšími najbežnejšími nedostatkami turistov je nevhodná výstroj a výzbroj. Vychádzkové sandále na vysokohorskom chodníku sú podľa neho "skôr na plač, ako na smiech".
"Ak sú to žabky alebo 'kristusky', že sú obnažené aj palce a päta je voľná, je to úplný nezmysel, to už radšej chodiť rovno naboso, tá šľapka sa môže kdekoľvek zachytiť," povedal.
Ako "smutné chyby" vníma Janiga pri horolezectve používanie rôznych skôb alebo smyčiek nájdených v prírode. "Človek nevie, aké sú staré a či náhodou nie sú poškodené," upozornil s tým, že pri použití takýchto náhodne nájdených materiálov môže dôjsť k fatálnym následkom.
Janiga tiež dôrazne neodporúča nosiť pri vysokohorskej turistike dieťa na pleciach. "Pri podknutí sa môže dôjsť k pádu dieťaťa rovno na hlavu z relatívne veľkej výšky," ozrejmil. Medzi prípadmi, ktoré horskí záchranári riešia každé leto, sú i črevné problémy. Šéf HZS preto radí byť opatrným pri konzumovaní vody z vysokohorských potokov alebo plies. "Ak si nabrať vodu, tak určite nie z plesa, kde je stojaca voda, možno niekde pri prameni potoka, ale potom treba myslieť na to, že v tej vode niečo žije, čo sa nám na slnku pekne rozmnoží," dodal.
Za výjazdy HZS, ktorých dôvodom nie je zlyhanie ľudského faktora, považujú horskí záchranári pád lavíny, úder bleskom či zrútenie skalného bloku nezapríčinené ľudskou činnosťou.
