„Tak sme si hovorili, že je to dovolenková destinácia a nejakí Slováci tam budú, no pandémia nám nádeje na fanúšikov zrušila,“ prezradila Baška, ktorá verí, že si ich priaznivci pozrú aspoň na televíznej obrazovke.
Tréner Fenoglio vyhlásil, že ste pripravené na šampionát. Máte aj vy ten pocit?
- Rozhodne. Hlavne už všetky chceme, aby sa hralo. Lebo tej prípravy a tréningov bolo viac ako dosť. Ak k tomu ešte prirátame všetky tie stresujúce zákazy a opatrenia, tak už si naozaj želáme len jediné - hrať.
Ako dlho ste sa vlastne pripravovali?
- No dlho, od 14. apríla a absolvovali sme kvalifikáciu, európsku ligu a dlhú prípravu, ktorú komplikovala korona. Najmä spočiatku sme boli vlastne každé dva - tri dni testované, a to nie je nič príjemné. Dnes sme zaočkované, takže to je povedala by som pohodlnejšie. Po prípravných zápasoch, aj keď sme toho veľa nevyhrávali, však máme na to, aby sme splnili to, čo od nás očakáva tréner, ale najmä fanúšikovia.
Tí vám však v Zadare budú chýbať...
- Veď to. Z toho sme všetky smutné. Ja som čakala, že po skvelej bratislavskej skúsenosti, keď sme dokázali vypredať zimný štadión, by tí najvernejší možno aj vycestovali za nami. Myslím, že za normálnych okolností by ich tam boli stovky... Takto budeme hrať pred prázdnym hľadiskom, a to je dosť smutné. No čaká to všetkých, takže sa s tým musíme vysporiadať.
Dá sa povedať, že na tieto tímy zo skupiny si trúfame, a naopak tieto budú nad naše sily?
- My to tak nedelíme. Do každého zápasu nastupujem s tým, že urobíme všetko pre víťazstvo. Ale dalo by sa povedať, že Maďarky, ktoré budú našimi prvými súperkami, a Švajčiarky by sme mali zvládnuť. Naopak nie nezvládnuteľné budú Bielorusky a domáce Chorvátky a najväčšou volejbalovou silou disponujú Talianky, ktoré majú za sebou aj štart na olympiáde v Tokiu.
Budete síce hrať na európskom šampionáte, ale stále viac sa hovorí o tom, že máte šancu prebojovať sa prvý raz v histórii na svetový šampionát. Ako často o tom v šatni hovoríte?
- Dosť často. Najčastejšie nám to nenápadne pripomína tréner Fenoglio, ktorý nám neustále pripomína, že dôležitý je každý set, ktorý vyhráme, takže v podvedomí to máme a uvedomujeme si, že by to bolo niečo fantastické. Tá najkrajšia bodka tejto generácie.
Ešte nakoniec: ako sa z vás stala nahrávačka, keď mama Eva, otec Peter i brat Peter vynikali na smeči?
- To som chcela aj ja! Vždy som túžila, že ako smečiarka budem dávať veľa bodov. Keď však tréneri vyberali hráčky na jednotlivé posty, tak som patrila k najmenším a ukázali na mňa prstom, že ty budeš nahrávačka. Chvíľu som smútila, no dnes som rada.
