Najprv veľké slová a potom kalamita. Po vybrežení Moravy a Dunaja a následných vysokých teplotách sa v meste vyrojil otravný hmyz. Mesto s ním bojuje pomocou biologických larvocídov BTI, znepríjemňuje život najmä ľuďom žijúcim v povodí tokov. Podľa odborníka z katedry ekológie Univerzity Komenského potrvá ešte roky, kým sa mesto dopracuje k minimálnej zamorenosti územia.
Primátor Bratislavy Matúš Vallo na sociálnych sieťach potvrdil, že aj napriek snahe mesta sa situácia s komármi zhoršuje. Deje sa tak aj po tom, ako mala Bratislava len v priebehu uplynulého týždňa zrealizovať viac zásahov proti komárom ako počas celej minulej sezońy.
„Za posledný týždeň sme larvicídom zasahovali na viac ako 2 miliónoch m² liahnisk komárov v Bratislave,“ napísal Vallo. Kritickým sa však podľa neho stalo vyliatie korýt Dunaja a Moravy, po ktorom mala nastať aktivácia značného množstva liahnisk, a to naprieč celým zaplaveným územím.
Čo spôsobuje problémy?
Navzdory tomu, že mesto a odborníci označujú použitie biologického larvicídu za efektínu a fakticky jedinú použiteľnú alternatívu, je účinnosť tejto metódy závislá od viacerých faktorov. „Záleží napríklad na tom, či ošetríte všetky liahniská, ktoré existujú, alebo iba ich časti. Podstatné je aj to, ako veľkú časť liahnisk ošetríte a či budete postupovať správne. Okrem toho záleží aj na tom, či je mortalita lariev 100- alebo napríklad 70-percentná. Je to veľmi citlivá metóda,“ objasnil pre Nový Čas Tomáš Derk z Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského.
