Rodák z Banskej Štiavnice nakoniec obsadil 7. miesto, s ktorým bol spokojný. Nečudo, veď je to naj výsledok slovenskej výpravy v Tokiu. Veríme, že len zatiaľ...
Sám presne označil svoje dve kľúčové zlyhania, a to v druhej dvojici výstrelov eliminácie. Dve deviatky (9,6 a 9,8) ho pripravili o ešte výraznejší výsledok. „Naozaj som veľmi spokojný. To, že som sa dostal do finále, je neskutočné. Mal som dnes talent na to, že som v najnevhodnejšom momente trafil zle, u nás sa to trestá. Ale byť siedmy pri premiére na olympiáde je skvelé,“ vyznal sa po pretekoch.
„To je vo finále bežné, že je slabšie ako kvalifikácia. V kvalifikácii má človek 60 rán a nevadí nejaká deviatka. Ale vo finále je 24 rán a po dvanástej už prvý vypadáva, tak tam každý zlý pokus znamená ťažkosti,“ dodal Jány, ktorý sa nesťažoval na zmenu haly, keďže kvalifikácia a finále sa konali na dvoch rôznych miestach. Naopak zdôraznil pre neho zaväzujúcu symboliku - štartoval s číslom 2024, čo je rok budúcej olympiády v Paríži. „Tu v Tokiu som si to ako debutant otestoval, aby som bol v Paríži silnejší,“ uzavrel s úsmevom.
Presne na deň
K Patrikovmu výsledku sa viaže aj historická symbolika. Siedme miesto v Tokiu získal presne 25 rokov potom, čo jeho predchodca Jozef Gönci vybojoval na OH v Atlante prvý olympijský kov pre Slovensko v ére samostatnosti. Ten získal 25. júla 1996 bronzovú medailu v disciplíne ľubovoľná malokalibrovka 60.
