Ako píše agentúra AFP, Díaz-Canel v televíznom príhovore poznamenal, že jeho vláda čelí mnohým ťažkostiam spôsobeným desaťročiami amerických sankcií, ktorých cieľom je krajinu "ekonomicky dusiť".
K udalostiam v tomto ostrovnom štáte sa vyjadril v pondelok aj mexický prezident Andrés Manuel López Obrador, ktorý sa vyslovil proti zasahovaniu do vnútroštátnych záležitostí Kuby a ostrovu ponúkol pomoc. Mexiko chce "pomôcť s liekmi, (proticovidovými) vakcínami... a s potravinami, pretože zdravie a potraviny patria medzi základné práva", ktoré si nevyžadujú zasahovanie do vnútorných záležitostí, povedal Obrador.
Na záberoch vysielaných naživo v nedeľu na sociálnych sieťach bolo vidno tisíce ľudí pochodujúcich na havanskej promenáde Malecón, aj v menších mestách v provincii Cienfuegos pri južnom pobreží či meste Palma Soriano na juhovýchode Kuby.
Účastníci kričali heslá ako "Sloboda", "Preč s komunizmom", "Nebojíme sa" či "Vlasť a život", čo sa stalo sloganom aktivistov ako obrátená podoba kubánskeho revolučného hesla "Vlasť alebo smrť", napísal americký denník Miami Herald.
Kuba zažíva najhorší ekonomický prepad za viac než tri desaťročia, ktorý postihol aj základné sektory potravinárstva a poľnohospodárstva. Sankcie USA obmedzili krajine dôležité zdroje financií.
Spojené štáty uvalili ekonomické embargo na Kubu v roku 1960 v reakcii na revolúciu vedenú Fidelom Castrom a s ňou spojené znárodnenie nehnuteľností patriacich americkým spoločnostiam i občanom. O dva roky neskôr USA embargo rozšírili.
Kuba v súčasnosti zápasí aj covidom - počty nakazených v posledných týždňoch dosiahli najvyššiu úroveň od začiatku pandémie. Kuba sa rozhodla vyrobiť vlastné vakcíny proti ochoreniu, plány na očkovanie obyvateľstva však podľa dostupných správ viaznu.
