Informovala o tom agentúra DPA. "Už konflikty, klíma a (ochorenie) COVID-19 spoločne zvyšujú počet ľudí trpiacich hladom a biedou. Teraz sa k tomuto smrtiacemu triu pripojili aj ceny potravín," uviedol hlavný ekonóm WFP Arif Husain.
"Ak ste rodina, ktorá už na jedlo míňa dve tretiny svojho príjmu, už samotné zvýšenie cien potravín spôsobuje problémy. Predstavte si, čo to znamená, ak ste už v dôsledku covidu stratili časť alebo celý príjem," dodal.
Okrem pandémie podľa WFP k zvyšovaniu cien prispievajú aj klimatické javy, ako napríklad La Niňa, ktorá vzniká v Tichom oceáne a má ďalekosiahle dôsledky.
Z hľadiska regiónov sveta zaznamenali odborníci najväčší nárast cien potravín na Blízkom východe. V Sýrii sa podľa údajov WFP priemerná cena kuchynského oleja v období od marca do mája zvýšila o 58 percent v porovnaní s predchádzajúcimi tromi mesiacmi. V Libanone, kde je vážna hospodárska kríza, stúpla priemerná cena pšeničnej múky za rovnaké porovnateľné obdobie o 50 percent.
Nárast cien potravín zaznamenali aj krajiny v Afrike ako Zimbabwe a Mozambik i v Južnej Amerike, napríklad vo Venezuele. WFP predpokladá, že v roku 2021 bude trpieť akútnym hladom alebo čeliť vysokému riziku hladu 270 miliónov ľudí, čo by predstavovalo 40-percentný nárast v porovnaní s predchádzajúcim rokom.
