Výsledky dvoch štúdií ukázali, že obmedzenie počtu hodín neviedlo k zníženiu produktivity či úrovne služieb. Zamestnanci si pochvaľovali menšiu stresovú záťaž a lepšiu rovnováhu medzi prácou a osobným životom. Informovali o tom britská výskumná spoločnosť Autonomy a islandskej združenie pre udržateľnú demokraciu (ALDA).
Dosiahnutie kratšieho pracovného času pri zachovaní produktivity a úrovne služieb podľa správy vyžadovalo prehodnotenie spôsobu plnenia úloh. To zahŕňalo skrátenie pracovných schôdzok alebo ich nahradenie e-mailami, vyradenie nepotrebných úloh a zmenu usporiadania smien. Počas skúšok v rokoch 2015 až 2019 bola pracovná doba znížená zo 40 na 35 hodín pri zachovaní mzdy. Experimente sa zúčastnilo 2500 zamestnancov, teda niečo cez jedno percento pracovne aktívnej populácie Islandu.
Účastníci pokusu uviedli, že sa im "dramaticky zlepšila kvalita života". Od tej doby má vďaka vyjednávaniu odborov pracovnú dobu kratšiu, alebo sa o nej môže dohodnúť 86 percent islandských zamestnancov. Tridsaťpäťročná fínska premiérka Sanna Marinová v minulosti poznamenala, že by za zváženie stál štvordňový pracovný týždeň. Jej vláda sa však takouto zmenou nezaoberá.
