Mestskí poslanci na svojom štvrtkovom zasadnutí na ňu neodsúhlasili vyčlenenie potrebných financií. V spore žiada Strabag od mesta sumu takmer 600.000 eur za práce navyše, ktoré vykonal ešte v roku 2014 pri výstavbe napojenia strategického parku na rýchlostnú cestu R1. Nitru pri tejto zákazke zastupovala štátna firma MH Invest, ktorú na to mesto splnomocnilo. Podľa radnice však MH Invest objednal práce navyše bez mandátu a bez poverenia mesta. Preto vyše 598.000 eur Strabagu nezaplatilo.
V júni tohto roka došlo k dohode o urovnaní medzi mestom Nitra, spoločnosťou Strabag a spoločnosťami MH Invest a MH Invest II. Podľa nej má mesto zaplatiť Strabagu 265.000 eur a následne firma stiahne žalobu. Ako však vysvetlil právny zástupca mesta Andrej Guba, dohoda nevstúpila do účinnosti okamžite. „Pretože bola uzatvorená s odkladacou podmienkou. Tá je konštruovaná tak, že dohoda nadobudne účinnosť iba v prípade, ak na dnešnom rokovaní zastupiteľstvo vyčlení peňažné prostriedky na vyrovnanie so spoločnosťou Strabag vo výške 265.000 eur. Ak sa tak nestane, spor bude pokračovať ďalej,“ uviedol.
Poslanci napokon vyčlenenie financií z rozpočtu mesta neodsúhlasili. Viacerí argumentovali tým, že na rozhodnutie nemali dostatok informácií. Materiál, o ktorom mali hlasovať, preto odsunuli na dopracovanie. Pochyby o výhodnosti dosiahnutej dohody v nich vyvolali predovšetkým argumenty bývalého prednostu mestského úradu Igora Kršiaka, podľa ktorého by mesto nemuselo byť v prípadnom súdnom spore neúspešné. „Urovnať tento spor tak, že vyberiem z vrecka peniaze a hodím ich niekomu, asi nie je úplne korektné. Ak si MH Invest zadal vypracovanie svojej projektovej dokumentácie, z ktorej následne vyplynuli práce navyše, konal vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť. Nebol oprávnený podpisovať za mesto zmluvu,“ zdôraznil Kršiak.
Skutočnosť, že štátna firma pri zastupovaní mesta pochybila, potvrdil aj advokát mesta. „MH Invest prekročil svoje oprávnenia, ktoré vyplývali z mandátnej zmluvy a z udeleného splnomocnenia, a aj keď mu mesto neschválilo objednanie týchto prác navyše, napriek tomu ich objednal,“ vysvetlil Guba. Zároveň však pripomenul, že pochybilo aj mesto, ktoré sa nebránilo včas a dovolilo, aby jeho nároky voči MH Invest boli premlčané. „Nebolo dostatočne bdelé pri obrane svojich práv a záujmov. Malo buď vyzvať MH Invest a predovšetkým Strabag, aby práce navyše boli zastavené, alebo malo iniciovať uzatvorenie dodatku, kde by bolo jasne dohodnuté, že práce vykonané navyše zaplatí Strabag, a nie mesto,“ skonštatoval.
Viacerí mestskí poslanci pripomenuli, že situáciu, v ktorej sa Nitra dostala do sporu so Strabagom, zavinila štátna firma, ktorá si v mene mesta objednala práce, ktoré zadať nemala. „V tomto prípade si myslím, že maslo na hlave má MH Invest. To je len ďalšia smutná skúsenosť kontaktu mesta Nitra a štátu. Takto štát, v tomto prípade štátna firma, zastupovala záujmy mesta. Svojvoľne a bez súhlasu mesta rozhodla o tom, že sa bude robiť niečo iné, ako bolo naprojektované,“ uviedol poslanec Miloš Dovičovič.
Viceprimátor Daniel Balko však pripomenul, že svoj diel viny má aj bývalé vedenie mesta, ktoré na spor nereagovalo včas a správne. „Nikoho z nás neteší, že je mesto Nitra súdené. Každý by bol rád, keby sa ukázalo, že mesto nepochybilo a urobilo všetko tak, ako malo. Ukazuje sa však, že to tak nie je. Mesto mohlo dokázať, že je v tom nevinne. Do roku 2018 mohlo zažalovať MH Invest, prípadne spochybniť všetko, čo sa udialo, ale neurobilo to,“ dodal Balko.
