Experti sa v panelovej diskusii venovanej tomu, ako zmierniť polarizáciu spoločnosti a obnoviť dôveru ľudí v politikov a demokraciu, zhodli, že jednou z hlavných príčin tohto problému sú nerovnosti vo všetkých svojich podobách, ktoré koronavírusová pandémia ešte viac prehĺbila. Ide najmä o sociálne, ekonomické a kultúrne rozdiely i všadeprítomnú globalizáciu.
Ako kľúčové vníma Fukuyama práve kultúrne rozdiely, prostredníctvom ktorých je možné pochopiť veľké nerovnosti vznikajúce medzi ľuďmi žijúcimi v mestských kozmopolitných oblastiach s lepším prístupom k vzdelaniu a k práci a naopak tými, ktorí žijú v menších mestách a na vidieku. Kultúrne nerovnosti nám okrem toho podľa Fukuyamu neumožňujú naplno pochopiť najmä problémy bežných ľudí.
Hnev občanov, ktorí stratili dôveru v demokratické inštitúcie a politických lídrov je vo veľkej miere oprávnený a podľa Fukuyamu ide aj o dôsledok arogancie ľudí s liberálnejšími postojmi, ktorí napríklad voličov populistov jednoducho označujú za rasistov či xenofóbov.
Fukuyama v tejto súvislosti spomenul aj technologický pokrok: "Keď v 90. rokoch došlo k boomu internetu, mysleli sme si, že to bude znamenať vzostup demokracie, pretože každý zrazu mohol mať prístup k informáciám. Teraz však vidíme, že internet môže byť aj nebezpečný nástroj. V USA napríklad tretina Američanov verí úplne falošnému naratívu, že vlaňajšie prezidentské voľby boli zmanipulované a vyhral ich Donald Trump". To by podľa Fukuyamu pred 20 rokmi nebolo možné, keďže vo verejnom priestore dominovali v tom čase tradičné médiá. "Doteraz sme neprišli na to, ako sa s tým vyrovnať. Žiadať od veľkých internetových platforiem, aby regulovali škodlivý obsah, podľa mňa nie je v modernej demokracii prijateľným riešením," povedal.
Zdrojom populistickej ideológie a problémov rozdelenej spoločnosti nie sú podľa Fukuyamu iba sociálne siete či internet, no svoju úlohu zohrávajú aj tradičné médiá. Jedným z dôvodov, prečo im ľudia neveria, je podľa amerického filozofa ich vlastnícka štruktúra. "Vo východnej Európe a bývalom Sovietskom zväze ich napríklad často vlastnia oligarchovia, ktorí sa priamo či nepriamo angažujú v politike. Ide o toxickú kombináciu, ktorá sa rozšírila najmä v tomto regióne," uviedol Fukuyama.
V závere diskusie viceprezident Globsecu Jakub Wiśniewski poznamenal, že na to, aby sme obnovili dôveru ľudí v demokraciu a demokratické inštitúcie, je "potrebné ich vzdelávať a priviesť k tomu, aby mali v obľube objektívne informácie a dáta". Iba tak budú odolnejší voči populistickým argumentom. "Pandémia pre nás bola v tomto zásadnou lekciou," uzavrel Wiśniewski.
