V obci s prezývkou Malé Košice nežije ani 60 obyvateľov, no je chalupárskym rajom. Teraz dúfajú, že mlynom prilákajú turistov.
Vodný mlyn v Kováčovej získal po viac ako päťdesiatich rokoch svoju niekdajšiu podobu. Vďaka podpore Košického samosprávneho kraja (KSK) k nemu pribudli mlynské koleso a privádzací drevený žľab. Na Gemeri tak po rokoch ožíva mlynárske remeslo, ktoré tu má bohatú históriu. Gejza Lyócsa, vnuk pôvodného majiteľa mlynu, pre Nový Čas prezradil, že v roku 1937 mlyn kúpili starí rodičia a mlela sa tu múka.
„Až do roku 1950, kedy mlyn znárodnili. Naspäť sme sa k tomu dostali až po dlhých rokoch... Budova mala dobrú strechu, zariadenia tak nezhnili. Mlecia stolica i mlyn fungujú. Naším cieľom je však turistom skôr ukázať tradíciu. A môžu sa tu aj občerstviť. V susednej obci Drnava sa dajú požičať aj elektrické bicykle,“ láka návštevníkov.
Súčasťou prehliadky je expozícia úžitkových predmetov a predmetov ľudovej tvorby ako hrnčiarske, keramické a prútené výrobky či výšivky z tejto oblasti Gemera. Ľudia sa tu kedysi živili poľnohospodárstvom. Dnes je z dediny chalupárska oblasť.
Na vrátenie museli čakať
Vodný mlyn patril kedysi rodine Andrássyovcov z Krásnej Hôrky. Má zachované pôvodné originálne technické zariadenia a stroje určené na mletie múky. Spája sa aj s príbehom rodiny Gejzu Lyócsa a jeho starým otcom.
Bol posledným nositeľom tradície mlynárskeho remesla. Po znárodnení v roku 1950 prišli Lyócsovci nielen o mlyn, ale aj o dom, ktorý bol súčasťou mlyna. Ich úsilie o vrátenie časti majetku trvalo viac než desaťročie, ale do svojho domova sa už nevrátili. Zachovali sa tu všetky pôvodné stroje.
