„USA a naši partneri z G7 sú naďalej hlboko znepokojení používaním všetkých foriem nútenej práce v globálnych dodávateľských reťazcoch vrátane štátom nútenej práce zraniteľných skupín a menšín a dodávateľských reťazcov v poľnohospodárskom, solárnom a odevnom priemysle,“ uvádza sa v dokumente, podľa ktorého obavy vyvolávajú najmä dodávateľské reťazce v Sin-ťiangu.
Okrem toho sa skupina siedmich najbohatších štátov sveta (USA, Kanada, Británia, Nemecko, Taliansko, Francúzsko a Japonsko) v nedeľu dohodla, že zvýši na 100 miliárd USD (82,47 miliardy eur) ročne príspevky na splnenie sľubu pomôcť chudobnejším krajinám znížiť emisie uhlíka a vyrovnať sa s globálnym otepľovaním. Aktivistom však chýbajú konkrétnejšie detaily a pevné sľuby, pokiaľ ide o hotovosť.
V sobotu (12. 6.) schválili lídri G7 plán, ktorého cieľom je konkurovať čínskej iniciatíve Novej hodvábnej cesty, a to vybudovaním infraštruktúry v chudobnejších krajinách.
Americký prezident Joe Biden a ďalší lídri G7 dúfajú, že ich plán, známy ako iniciatíva Build Back Better World (B3W), pomôže do roku 2035 zredukovať sumu, ktorú potrebujú rozvojové krajiny na infraštruktúru a ktorá sa odhaduje na 40 biliónov USD, uviedol Biely dom. Zatiaľ však nie je jasné, ako presne má plán fungovať ani koľko kapitálu nakoniec G7 na to vyčlení.
G7 však uznala, že musí podporiť rozvoj chudobnejších krajín, povedala v nedeľu na tlačovej konferencii nemecká kancelárka Angela Merkelová, ktorá podľa vlastných slov dúfa, že nová pracovná skupina bude môcť predstaviť prvé projekty infraštruktúry v rozvojových krajinách už v roku 2022.
„V krajinách, ktoré potrebujú rozvoj, sa počítajú iba konkrétne projekty,“ vyhlásila. „Dúfam, že takéto projekty budeme môcť predstaviť už počas nasledujúceho samitu G7, ktorý bude v Nemecku,“ dodala. Nemecko totiž na budúci rok prevezme rotujúce predsedníctvo G7 od Británie.
