Tento ohnivočervený kvietok má liečivé, ale aj jedovaté účinky a spájajú sa s ním rôzne povery a mýty. V ľudovom liečiteľstve má však divý mak ozaj široké využitie.
Vlčí mak zdomácnel takmer na celom svete ako kozmopolitný burinový druh. Na intenzívne obrábaných a chemicky postrekovaných poliach ho však nenájdeme. Rastie na násypoch, rumoviskách a ako burina na poliach a v záhradách. „Táto jednoročná rastlina kvitne od mája do júla, no najmä v prvej polovici júna. Mak je liečivý, ale aj jedovatý, čiže môže byť aj nebezpečný,“ uviedla Ivana Sarvašová, vedúca fenofondu drevín z Arboréta Borová Hora vo Zvolene.
Kedysi sa šťava z maku primiešavala deťom do jedla, aby dobre spali. V ľudovom liečiteľstve sa zvyknú využívať korunné lupienky a zápar z nich pomáha na upokojenie a proti bolesti, alebo aj proti dráždivému kašľu. Nezrelé makovice obsahujú mlieko, ktoré sa využíva najmä vo farmaceutickom priemysle na výrobu liečiv.
Podľa Sarvašovej vlčí mak obsahuje hlavne ópiové alkaloidy. Tie síce mierne tíšia bolesť a spôsobujú upokojenie, no rhoeadin vyvoláva až kŕče. S týmto červeným kvietkom preto treba narábať opatrne a skôr ho využiť v malom množstve ako odvar alebo kloktadlo.
