Mnohým ľuďom zaplavila majetky a vyhnala ich z príbytkov. Keď bolo najhoršie, na pomoc prišla armáda. Podľa odborníkov a vysokých vojenských predstaviteľov, ktorí sa stretli na medzinárodnej konferencii NATO 2020 v Sliači, to nemusí tak byť vždy. Kvôli chýbajúcim energetickým zdrojom môže o niekoľko rokov nastať situácia, že armáda prestane pomáhať pri povodniach a bude zasahovať len v nevyhnutných krízových situáciách.
Politické špičky okolitých štátov a odborníci z 25 krajín diskutovali v rámci konferencie NATO 2020 o možnom zotrvaní slovenských vojakov v Afganistane. Jednou z kľúčových tém však bola aj diskusia o nedostatku energetických zdrojov jednotlivých krajín, čo môže mať podľa odborníkov fatálne následky. Podľa analytikov bezpečnosť štátov vrátane Slovenska môže byť ohrozená. Pre problémy s dostupnosťou energií môže o pár rokov nastať situácia, že armády členských štátov NATO nebudú môcť zasahovať pri krízových situáciách.
O pár rokov sa tak môže stať, že keď Slovensko zasiahnu povodne, do akcie už nemusí byť povolaných niekoľko stoviek vojakov, ako to bývalo zvykom. „Netreba to vnímať len ako strašenie, ale ako reálny problém. Ľudia na Slovensku si zvykli, že armáda zasahuje automaticky. Ťažko si predstaviť, že vojaci sa pre chýbajúce energetické suroviny nedostanú s technikou do postihnutých oblastí a ľudia ostanú odkázaní sami na seba,“ povedal odborník na bezpečnostnú politiku Marián Majer.
Podľa odborníka sa ako dlhodobým problémom môže ukázať fakt, že ťažká technika má oveľa väčšiu spotrebu paliva. Armáda míňa aj veľké množstvo energie, ktoré využívajú rôzne moderné technológie. „Budúca energetická kríza je problémom armád, ale celých krajín. Každá krajina si prostredníctvom krízového plánovania zabezpečuje zdroje, sily a prostriedky. Spájať nedostatok energetických zdrojov s nasadzovaním armády pri povodniach je prehnané,“ skonštatoval Milan Vanga, hovorca Ozbrojených síl SR.
