Pokiaľ v prírode tieto vtáky rýchlo miznú, u neho sa im darí a už aj odchoval niekoľko generácií mláďat, ktoré putovali do zahraničia. Marián dúfa, že aj vďaka jeho chovu by mohol ich počet v slovenských lesoch narastať.
Odchov hlucháňa v zajatí a neskôr vypustenie mláďat do voľnej prírody nie sú žiadnou novinkou. Napríklad z odchovnej stanice v Poľsku vypustili do prírody stovky hlucháňov. Aké stanovisko k tomu zaujal rezort životného prostredia?
„Hlucháne z našich lesov miznú a určite jedným z mála spôsobov ich záchrany by bolo, keby išli mladé z môjho chovu do voľnej prírody. Samozrejme, že by bola podstatná dohoda, a najmä by muselo mať záujem ministerstvo životného prostredia,“ hovorí Marián s tým, že sa obrátil na viaceré inštitúcie, ale zatiaľ bez ohlasu. Pokiaľ v 60. rokoch minulého storočia ich v pohoriach Slovenska žilo viac ako 3-tisíc, v súčasnosti je ich menej ako tisíc.
Nový Čas preto oslovil Ministerstvo životného prostredia SR s tým, či by bol zo strany štátu záujem o takúto spoluprácu. „Ministerstvo nepodporuje žiaden umelý chov chránených živočíchov. Poslaním rezortu je ochrana biotopov v ich prírodnom prostredí, a nie zakladanie chovných fariem. Odchovne neriešia problém záchrany hlucháňa. Tomu by mal pomôcť Program záchrany hlucháňa hôrneho na roky 2018 - 2022, ktorý sa zaoberá ochranou hlucháňa hôrneho v prirodzenom prostredí,“ reaguje komunikačný odbor ministerstva s tým, že umelý chov považujú za poslednú možnosť jeho ochrany.
„Treba uchrániť tento vzácny druh v jeho prirodzenom prostredí, a to aj tým, že sa v jeho hniezdiskách zastaví nadmerná ťažba. Tak sa ukončí úbytok, resp. fragmentácia biotopov hlucháňa,“ dopĺňa ministerstvo.
Aké sú hrozby pre hlucháňa
- Strata biotopu
- Pestovanie lesa na hospodárske účely
- Nevhodné prikrmovanie predátorov, čo spôsobuje ich premnoženie
- Diviaky. Ak nájdu znášku, skonzumujú ju
- Líška, kuny, krkavce. Patria medzi predátory hlucháňov
