Poukazuje aj na prerušenie práce parlamentu, čo podľa neho dokazuje, že problémy koalície pri hľadaní konsenzu pretrvávajú aj po zmene vlády.
Napriek všetkému Hrabko predpokladá, že sa koalícia pri navýšení štátneho rozpočtu aj pri zmenách v kolúznej väzbe dohodne. „Neviem si predstaviť opak, akoby to skončilo, ak by sa strany vládnej koalície opäť rozhádali. Nemajú inú možnosť okrem dohody, ak chcú ďalej vládnuť. Preto si aj myslím, že nakoniec k dohode príde. Že im to trvá tak dlho a že všetko vynášajú na verejnosť, to sa im iba vypomstí,“ dodal Hrabko.
Predpokladá, že koalícia sa dohodne na poslednú chvíľu. "Keď už nebudú mať iné východisko. Zatiaľ je to skôr o naháňaní politických bodov,“ poznamenal Hrabko. Navýšenie štátneho rozpočtu by sa podľa publicistu nemalo schvaľovať v skrátenom legislatívnom konaní. V prípade kolúznej väzby je podľa neho pre koalíciu dôležité, aby Boris Kollár (Sme rodina) nepresadil svoju predstavu vďaka podpore opozície, ale aby riešenie našli vďaka dohode medzi vládnymi stranami.
Prezidentka Zuzana Čaputová podľa Juraja Hrabka urobila dobre, že sa s otázkami ohľadom referenda o skrátení volebného obdobia obrátila na Ústavný súd (ÚS) SR. „Je nepochybne právom hlavy štátu podať v takomto prípade podanie na ústavný súd, aby zhodnotil, či predmet referenda je v súlade s ústavou alebo nie. Prezident má takú kompetenciu nie iba preto, aby bola napísaná v ústave, ale aby bola používaná,“ povedal Hrabko.
Osobne si vie ťažko predstaviť rozhodnutie, ktorým by ÚS takéto referendum principiálne odmietol. „V tejto chvíli si neviem predstaviť, že by povedal nie. Že by dal istotu poslancom, že nech robia čo robia, niet tej sily, čo by ich za štyri roky zbavila mandátu a majú istotu, že budú mandát vykonávať štyri roky. To by podľa mňa znamenalo možnosť zavedenia totality a diktatúry,“ povedal Hrabko s tým, že ľud, ktorý mandát dáva, by mal mať možnosť ho aj vziať.
