"Azerbajdžan je otvorený spolupráci, potrebujeme mierovú zmluvu, sme otvorení plánovaniu spoločnej budúcnosti, pretože sme susedia," vyhlásil Alijev.
Nikol Pašinjan, ktorý je úradujúcim predsedom arménskej vlády, medzičasom v Jerevane podotkol, že Arménsko a Azerbajdžan musia vyriešiť otázku vytýčenia spoločnej hranice a pripomenul aj problém arménskych a azerbajdžanských enkláv existujúcich na území druhého štátu počas sovietskych čias.
Časti "územia sovietskeho Arménska zostali na území Azerbajdžanu ... Máme územia, ktoré patrili sovietskemu Azerbajdžanu, ktoré sú od 90. rokov pod kontrolou našich ozbrojených síl. Musíme sa dohodnúť, čo robiť. Existujú rôzne možnosti," uviedol Pašinjan.
Arménsko a Azerbajdžan sa vlani na jeseň dostali do ozbrojeného konfliktu pre časti územia v Náhornom Karabachu. Šesť týždňov bojov, ktoré si vyžiadali životy asi 6 000 ľudí, sa skončilo v novembri dohodou o prímerí sprostredkovanou Ruskom. Na jej základe Arménsko odstúpilo Azerbajdžanu územia, ktoré kontrolovalo celé desaťročia.
Azerbajdžanský prezident Alijev vo štvrtok na online konferencii o južnom Kaukaze vyhlásil, že "konflikt o Náhorný Karabach sa skončil a nastal čas myslieť na budúcnosť". Zdôraznil tiež, že obe krajiny musia "minimalizovať budúce riziká".
Agentúra AFP pripomenula, že napätie medzi oboma krajinami sa minulý týždeň opätovne oživilo, keď Arménsko obvinilo azerbajdžanskú armádu z prekročenia svojich južných hraníc.
K podobnému incidentu údajne opäť došlo aj vo štvrtok: agentúra RIA Novosti s odvolaním sa na arménske ministerstvo obrany informovala, že arménski vojaci na hraniciach s Azerbajdžanom vypálili varovné výstrely kvôli údajnému prieniku azerbajdžanských jednotiek. Jerevan v čase prvého incidentu deklaroval, že cieľom tejto "infiltrácie" bolo "obkľúčenie" jazera, o ktoré sa delia obe krajiny. Azerbajdžan tieto tvrdenia odmietol.
Pašinjan v tom čase požiadal ruského prezidenta Vladimira Putina o vojenskú podporu. Moskva v reakcii na to uviedla, že pomôže pri vymedzení hraníc oboch susedných štátov.
Pašinjan vo štvrtok na zasadnutí arménskeho parlamentu informoval, že Rusko pomáha Arménsku a Azerbajdžanu dosiahnuť dohodu o riešení prípadných pohraničných incidentov "diplomatickou cestou, nie pohybom vojsk". Povedal, že podľa neho je na území Arménska asi 600 azerbajdžanských vojakov.
Vyhlásil tiež, že otázka bezpečnosti hraníc bude definitívne vyriešená vytýčením spoločnej hranice medzi Arménskom a Azerbajdžanom. Dodal, že vlády oboch štátov by mali prediskutovať možnú vzájomnú výmenu území.
