Obetavosť východniarky Emílie Kmecovej (60) z obce Soľ (okr. Vranov nad Topľou) ocenili Rakúšania, ktorí jej udelili ocenenie Zdravotná sestra so srdcom za spolkovú krajinu Horné Rakúsko. Svojou starostlivosťou totiž pomohla klientke Ingrid (79). Tá bola ťažko chorá a dostala aj posledné pomazanie. Emília sa však rozhodla, že urobí všetko pre to, aby Ingrid žila...
Emília (60) odišla pracovať do Rakúska pred 20 rokmi. Dôvodom bol nedostatok pracovných príležitostí na východe a biedne platy. „Robila som robotníčku v Lykotexe v Hlinnom. Zarobila som pár korún. Keď to prerátam na eurá, tak ich bolo asi 70 - 80. Zomreli mi rodičia, deti študovali. Potrebovala som peniaze. Hľadala som spôsob, ako nájsť nejakú lepšie platenú prácu, voľba padla na Rakúsko,“ spomína opatrovateľka, ktorá musela pozbierať všetku odvahu, lebo po nemecky takmer nehovorila.
„Mala som šťastie v tom, že sa mi podarilo vyhnúť agentúre. Opatrovateľky s nimi nemajú dobré skúsenosti,“ vysvetľuje Emília, ktorá ako živnostníčka mesačne zarobí 1230 eur. Doma je v dedinke Soľ (okr. Vranov nad Topľou). Tam však je len dva týždne v mesiaci, ďalšie dva je pri svojej zverenkyni v Linzi.
Druhý domov
„Vystriedala som šesť rodín a všade som sa cítila dobre. V siedmej, v Linzi, som už 7 rokov a je to druhý domov. Lenže pred štyrmi rokmi pani Ingrid (79) ťažko ochorela. Lekári v nemocnici hovorili, že nemá šancu na prežitie. Poslali ju domov, aby zomrela v prostredí, ktoré pozná. Ocitla sa v paliatívnom stave. Už dostala aj posledné pomazanie od farára. Dva mesiace bola bezvládna,“ vraví o ťažkých okamihoch Emília, ktorá sa však o svoju klientku stále s láskou starala.
„Vravela som jej, že musí jesť, bez toho to nejde. A naraz sa stal takmer zázrak. Začala jesť, pookriala. Odvtedy uplynuli štyri roky a stále žije,“ vysvetľuje potešená Slovenka, ktorú do súťaže Zdravotná sestra so srdcom nominovala dcéra jej zverenkyne. „Je veľmi rada, ako sa starám o jej mamku. Toto nie je len robota. Musíte sa starať naozaj so srdcom, inak to nejde,“ pripomenula Emília, ktorá sa vždy teší domov. Vďaka kolegyni
Počas najsilnejšej vlny pandémie však musela zostať v Rakúsku nepretržite až 3 mesiace, lebo kolegyňa, s ktorou sa strieda, sa nevedela dostať do Linzu. Ocenenie, s ktorým je spojená aj odmena 3 000 €, ju veľmi teší. „Nejde o peniaze. Ten pocit, že ste pomohli človeku, je nezaplatiteľný. Musím zdôrazniť, že veľký podiel na zdravotnom stave má aj moja ‚striedačka‘ Anna Foltínová, lebo to je tímová práca,“ uzavrela Emília, ktorá vo voľnom čase rada počúva hudbu, dá si pohár vínka, alebo sa vyberie na turistiku.
