Talentovaný stredopoliar druholigovej Jihlavy, vlastniaci český i slovenský pas, mal pôvodne reprezentovať krajinu našich západných susedov, ale zranenie mu plány prekazilo. Po tom, čo sa dal zdravotne do poriadku, siahli po ňom tento rok slovenskí tréneri a dali mu šancu v prípravnom stretnutí s Maďarskom, v ktorom podľa očitých svedkov naznačil svoj veľký potenciál.
Talentovaný futbalista sa narodil na Slovensku, ale keď mal šesť rokov, pracovné povinnosti jeho otca, neurochirurga, zaviali rodinu do Česka.
„Na Slovensko sa dostanem tak štyrikrát do roka. Najčastejšie za starými rodičmi do Dudiniec alebo za súrodencami do Bratislavy,“ prekvapil Fares peknou slovenčinou, hoci už trinásť rokov žije za riekou Moravou. Za to, že hovorí plynule a čisto, vďačí rodičom, s ktorými doma rozpráva rodným jazykom, hoci v civilnom živote už s domácimi „mluví“. Futbalové kvality dobre stavaného stredopoliara si už stihli všimnúť mládežnícki tréneri oboch štátov, pričom prví mu chceli dať šancu tí českí.
„Keď ma chceli vyskúšať, zranil som si členok. Potom sa mi ozval tréner slovenskej „devätnástky“ Stanislav Macek a povolal ma na februárový zápas v Maďarsku. Vraj som ho upútal v prípravnom zápase Jihlavy so Spartou, v ktorom som strelil gól,“ opísal Fares okolnosti, za akých sa dostal do slovenskej reprezentácie. A hoci ho prvý štart v najcennejšom drese naplnil radosťou a hrdosťou, ďalšie pokračovanie vo vyšších kategóriách zostávajú nateraz otázne.
„V slovenskej devätnástke som z vekových dôvodov skončil. Za niekoľko týždňov by som mal nastúpiť za českú dvadsiatku. Pravidlá UEFA to dovoľujú. Až keď nastúpite za nejakú krajinu v kategórii U 21, potom už nemôžete reprezentovať iný štát. Uvidím, kde a aký záujem o mňa bude, podľa toho sa rozhodnem,“ dodal Fares.
Veselá kopa
Okrem futbalového talentu sa Fares nedávno blysol aj zmyslom pre humor. V rozhovore pre klubovú stránku Jihlavy na otázku, čo zaujímavé by o sebe povedal, zareagoval slovami: „Asi to, že som vášnivý poľovník, puška v ruke nesmie chýbať.“ Neskôr sa zistilo, že si z redaktora vystrelil. Na jeho slová sa dala nachytať aj jedna česká televízia, ktorá s ním chcela o jeho hobby nakrútiť medailón. „Musel som im vysvetľovať, že to bol len fór.“
