Informovala o tom v stredu kancelária tamojšieho ombudsmana - verejného ochrancu ľudských práv -, zdôrazniac, že okrem jedného príslušníka ozbrojených síl boli obeťami výhradne civilisti.
Agentúra AFP uvádza, že aktualizovaným počtom obetí sa protesty stali najkrvavejšími odvtedy, ako kolumbijská vláda podpísala v roku 2016 mierovú dohodu s Revolučnými ozbrojenými silami Kolumbie (FARC), čím ukončila desaťročia občianskej vojny. Počet obetí, ktoré uvádza kancelária ombudsmana, je nižší ako 47 mŕtvych, o ktorých hovoria tamojšie neziskové organizácie s tým, že až 39 z týchto životov si vyžiadalo "policajné násilie".
Kolumbijské ministerstvo obrany uvádza, že pri protestoch sa zranilo 849 policajtov, z toho 12 pri streľbe. Rezort hovorí aj o 306 zranených civilistoch, toto číslo však od 3. mája neaktualizoval, približuje AFP. Kolumbijský prezident Iván Duque v utorok povedal, že bezpečnostné sily zasahovali s "absolútnou oddanosťou" voči ústave. Dodal však, že pochybenia jednotlivcov budú prešetrené.
Protesty boli pôvodne namierené proti navrhovanej daňovej reforme, avšak zakrátko sa zmenili na rozsiahlejšie protivládne demonštrácie. Kolumbia pritom aktuálne bojuje aj s kriminalitou či ekonomickými problémami, ktoré ešte vyostrila koronavírusová pandémia nového koronavírusu, uvádza AFP. Návrh daňovej reformy medzičasom vláda stiahla, protivládne protesty však pokračujú, pričom za použitie sily na ich potlačenie si vláda vyslúžila kritiku medzinárodného spoločenstva.
Kolumbijská polícia v pondelok oznámila, že suspendovala piatich svojich členov a konanie ďalších 62 vyšetruje. Nadmerné použitie sily na demonštráciách už medzičasom kritizovali a Európska únia aj Organizácia amerických štátov (OAŠ), do ktorej patria aj USA. Hovorca amerického ministerstva zahraničných vecí Ned Price uviedol, že Washington bude aj naďalej naliehať na "maximálnu zdržanlivosť kolumbijskej polície pri udržiavaní verejného poriadku".
