Podľa jeho slov téma COVID pasov bola jednou z hlavných tém diskusií ministrov pre európske záležitosti, pričom sa opäť vyzdvihol význam koordinovaných krokov pri riešení koronakrízy na úrovni EÚ - počnúc od spoločného nákupu vakcín až po plánované zavedenie COVID pasov, ktoré majú Európanom uľahčiť cestovanie. "Dúfam, že k 15. júnu, tak ako je to naplánované, budeme technicky pripravení to celé spustiť. Medzitým prebieha koordinácia technických riešení a testovanie," opísal situáciu a vyjadril nádej, že Slovensko sa naplno zapojí aj do testovania, aby nič neriskovalo a mohlo sa v polovici júna pripojiť k ostatným krajinám v EÚ.
Klus spresnil, že za slovenskú stranu na potrebnom riešení pracuje ministerstvo zdravotníctva a ministerstvo informatizácie, pričom ministerstvo zahraničných vecí poskytuje potrebnú súčinnosť.
Aj napriek rečiam o koordinácii krokov však niektoré členské krajiny EÚ majú obavy, či sa podarí vydať COVID pasy včas, ešte pred letnými dovolenkami a prázdninami, a uvažujú o tomto type dokumentu v užšom formáte "regionálnych bublín". Holandsko to napríklad navrhuje pre krajiny Beneluxu. "Nepripúšťam si, že by to nemohlo vyjsť. Európska komisia už nastavila technické riešenia a teraz je na nás, členských štátoch, aby sme sa nedopustili nejakej blamáže. To by bola zlá správa pre občanov," vysvetlil. Zároveň však priznal, že podobné návrhy dostáva aj Slovensko. Ponuka prišla od susedov z Českej republiky. Maďarska a Rakúska, ale aj z Dánska a mimo EÚ z Izraela. "My však trváme na tom, že najschodnejšie je európske riešenie. Variant B v podobe bilaterálnych či regionálnych dohôd budeme hľadať, ak európske riešenie zlyhá," dodal.
Klus zdôraznil, že z hľadiska technického dolaďovania spoločných COVID pasov ide hlavne o to, ako zaistiť, aby sa citlivé zdravotnícke informácie nezneužili. Pripomenul tiež, že Slovensko sa minulý týždeň na mape Európskeho centra pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC) objavilo ako "žltá krajina". Na to Česká republika a Belgicko automaticky zareagovali a zrušili povinnosť karantény či testovania pre Slovákov prichádzajúcich na ich územie. Podľa jeho slov ďalšie európske krajiny by tento príklad mali nasledovať a vyradiť Slovensko zo zoznamu rizikových krajín, pričom Bratislava sa chystá urobiť rovnaké opatrenia voči menej rizikovým krajinám.
