Po očkovaní ale museli niekoľko dní v meste zostať, aby si predajom umeleckých predmetov svojho kmeňa zarobili na palivo a potraviny pre spiatočnú cestu. Informoval o tom denník El País. "Najskôr sme mali z vakcíny strach, ale keď sme videli, že aj ďalšie domorodé kmene v ostatných oblastiach sa nechali zaočkovať, nabrali sme odvahu. Nechceli sme ďalej vymierať, už nás je len 600 v údolí Javari," povedal agentúre EFE Pixi Isma.
On a ďalších 36 členov etnika Matis sa plavili po rieke Javari, ktorá je prítokom Amazonky, cez 700 kilometrov. Zo svojich dedín pri hranici s Kolumbiou a Peru cestovali do najbližšieho mesta Atalaia do Norte. Tento izolovaný kmeň v Amazónii sa prvýkrát do kontaktu s civilizáciou dostal v roku 1976. Nasledujúce roky pre neho boli devastujúce, rad členov kmeňa podľahla západnom chorobám, okrem iného osýpkam či chrípke.
V roku 1983 zostávalo z tohto kmeňa len 87 členov. Aj preto sa teraz vydali nechať očkovať, hoci v ich dedine sa žiadny prípad nákazy koronavírusu neobjavil. "Občas sem prišli nakúpiť nástroje na lov a rybárčenie. Prídu, nakúpia, odídu," uviedol antropológ Thiago Ribeiro. Podľa neho je veľmi dobre, že sa nechali zaočkovať. "Je ale stále mnoho domorodých kmeňov, ktorí majú z vakcíny strach," dodal. Pre amazonské kmene je koronavírus obzvlášť nebezpečný, pretože majú slabú imunitu voči chorobám, ktoré sú bežné vo väčšinovej populácii, a niektoré sú navyše oslabené podvýživou či inými chorobami, ako napríklad hepatitídou.
V Brazílii, ktorá má 211 miliónov obyvateľov, sa od začiatku pandémie covidu-19 potvrdilo 15,2 milióna nákaz koronavírusy SARS-CoV-2, ktorý sa prvýkrát objavil koncom roka 2019 v Číne. Brazílske ministerstvo zdravotníctva eviduje tiež 422.340 úmrtí spojených s covidom-19. Najmenej jednu dávku vakcíny dostalo v Brazílii na 35,3 milióna ľudí, čo je asi 16,7 percenta obyvateľov, úplne zaočkovaných je asi osem percent Brazílčanov.
