Problémom sa podľa nej stáva návrat do sídla pracoviska, ak je zamestnanec presvedčený, že vie svoju prácu vykonávať doma. „Stav počas krízy mu z pragmatických dôvodov vyhovoval, nadriadený však potrebuje mať zamestnanca k dispozícii na pracovisku. Osobná komunikácia a priame riešenie pracovných problémov sú pre zamestnávateľa veľakrát kľúčové a efektívnejšie,“ zhrnula s tým, že počas pandémie nového koronavírusu prešlo na prácu z domu široké spektrum zamestnaní. „Veľakrát aj také, ktoré predtým o tejto možnosti ani neuvažovali a táto forma práce nikdy nebola témou na diskusiu. Od začiatku marca však platí novela zákonníka práce, ktorá upravuje prácu z domu,“ poznamenala.
Ako ďalej dodala, niektoré spoločnosti a zamestnávatelia nechávajú svojich zamestnancov pracovať z domu už na stálo. „Samozrejme, existuje skupina ľudí a profesií, ktorým takýto štýl práce vzájomne vyhovuje, ide však o pracovnú sféru, ktorá v takomto režime čiastočne alebo úplne fungovala aj pred pandémiou. Sú to napríklad ľudia, ktorí pracujú s informačnými technológiami, v marketingu či kreatívnej oblasti,“ spomenula. „Je potrebné si uvedomiť, že dlhodobo pracovať z domu sa dá len v prípade, ak máte zabezpečené vhodné pracovné podmienky a dostatočný sociálny kontakt,“ zdôraznila. Podľa nej sa v prvých mesiacoch práce z domu táto možnosť ľuďom javila ako výhradne pozitívna. „V dlhodobom horizonte však absencia kontaktu s kolegami môže mať negatívne dosahy pre jednotlivca či pracovisko,“ pripomenula a doplnila, že rizikové skupiny sú predovšetkým ľudia, ktorí žijú sami alebo, naopak, ľudia z domácnosti, kde takto pracujú viacerí naraz.
Popri týchto veciach tiež sociologička upozorňuje na to, že rovnováha medzi pracovným a súkromným životom sa stáva výzvou pre súčasnú spoločnosť, pre zamestnávateľov aj zamestnancov. „Hoci v prípade práce z domu ušetríme čas na presun z práce a do práce, vo vlastnom záujme je potrebné dbať na pracovné prestávky, pravidelnú komunikáciu či kvalitu stravovania,“ ukončila.
