Napríklad dnes je Zelený štvrtok, keď sa jedli najmä špenát a kapusta pre zdravie. Viete, aké ľudové zvyky a tradície mali počas týchto dní naši predkovia? Dozviete sa aj to, prečo sa termín sviatkov každoročne posúva a prečo sa na východnom Slovensku prevažne oblieva a na západnom viac šibe.
Kresťanská Veľká noc
Svätý alebo Pašiový týždeň je obdobie, keď si kresťania pripomínajú posledný týždeň Ježišovho života na zemi. Aj napriek tomu, že sa hovorí týždeň, ide o 9 dní s týmito prívlastkami: Kvetná nedeľa, Modrý pondelok, Sivý utorok, Škaredá streda, Zelený štvrtok, Veľký piatok, Biela sobota, Veľkonočná nedeľa, Veľkonočný pondelok. Veľkou nocou sa myslí tá zo soboty na nedeľu, keď Ježiš Kristus vstal z mŕtvych. Svätým týždňom sa končí 40-dňový pôst, keď človek pracoval na svojom vnútornom obrodení. Pôstne obdobie pre našich predkov znamenalo, že sa jedlo iba jedno jedlo denne, nekonzumovali sa mäso, ryby, vajcia a mlieko.
Zelený štvrtok
Názov vznikol skomolením nemeckého Greindonnerstag (plačlivý štvrtok) na Gründonnerstag. V tento deň sa naposledy rozoznejú kostolné zvony, ktoré stíchnu až do Veľkej noci. Naši predkovia jedli v tento deň najmä zelenú stravu ako špenát či kapustu, aby boli po celý rok zdraví.
Zvyky
Podľa ľudových zvykov ľudia museli skoro vstať a umyť sa rosou - neboli preto chorí. Gazdiné museli pozametať dom ešte pred východom slnka a smetie odniesť na križovatku - aby nemali v dome blchy. Na Zelený štvrtok sa nikdy nehádajte a nič nepožičiavajte. Pokiaľ sa tradície budete držať, vyhnete sa sporom a budete mať peňaženku plnú peňazí.
Veľký piatok
Veľký piatok je dňom Kristovho ukrižovania. V ľudových poverách sa spája s magickými silami. V tento deň sa mali otvárať hory, ktoré vydávali svoje poklady a nemalo sa nič požičiavať, lebo požičaná vec by mohla byť začarovaná; nesmelo sa manipulovať so zemou (ryť, kopať) ani prať bielizeň, lebo by bola namočená Kristovou krvou.
Zvyky
Podľa tradície sa ľudia na Veľký piatok chodili umývať do potoka, aby sa im vyhýbali choroby. Niekedy sa chlapci potápali a snažili sa ústami uchopiť zo dna kamienok, ktorý potom hodili ľavou rukou za hlavu, neboleli ich potom zuby. Výrobcovia textílií priadli pašiové nite, tými urobili zopár stehov, ktoré potom chránili pred zarieknutím a zlými duchmi celú rodinu. Košeľa ušitá pašiovými niťami chránila pred bleskom.
Biela sobota
V tento deň ležal Ježiš Kristus v hrobe. Svoj názov získala zrejme od bieleho rúcha novo pokrstených, ktorí prijali krst na veľkonočnej vigílii (bohoslužba na Veľkú noc pripomínajúca Kristovo zmŕtvychvstanie). Názov môže pochádzať aj zo zvykov veľkého upratovania a bielenia, ktoré sa konali v tento deň pred nedeľou zmŕtvychvstania.
Zvyky
Ľudia sa starali o úrodu svojich polí. Na pole kládli krížiky z ohorených drievok a sypali na lúky popol z posväteného ohňa. Niekde sa za trámy domov dávali uhlíky, aby chránili pred požiarom. Doma sa nielen upratovalo, ale aj sa piekli mazance a baránky, plietli sa korbáče a zdobili vajíčka.
Veľkonočná nedeľa
V nedeľu je najväčšia slávnosť kresťanského cirkevného roku, pri ktorej sa oslavuje Kristovo vzkriesenie. Cirkev rozhodla, že to bude vždy prvá nedeľa po prvom jarnom splne. Preto je tiež každý rok Veľká noc inokedy. V tento deň sa všetci ponáhľali do kostola, kde sa svätili veľkonočné pokrmy (baránok, mazance, vajcia, víno).
Zvyky
Každá návšteva dostala kúsok posväteného jedla, trochu dali na pole, do studne a do záhrady - aby bola dobrá úroda aj voda. Spoločne sa jedlo vajce uvarené na Veľký piatok s vŕbovým a jaseňovým prútom. Ak by niekto počas nasledujúceho roka zablúdil, mal si spomenúť, s kým jedol na Boží hod vajce a spomenul by si na cestu späť.
Veľkonočný pondelok (alebo Červený)
Bolo zvykom, že po významných sviatkoch sa deň nepracovalo. Preto je aj dnes Veľkonočný pondelok dňom pracovného pokoja, hoci sa cirkevné sviatky končia v nedeľu.
Zvyky
Chodí sa šibať korbáčom, najlepšie z čerstvých vŕbových prútov. Tradícia káže dávať maľované vajíčka alebo kraslice, ktoré vedeli ženy zdobiť samy podľa krajových zvykov. Červený pondelok sa zvykol nazývať podľa najčastejšej farby kraslíc.
Na východe oblievačka, na západe šibačka
Etnologička Katarína Popelková, Ústav etnológie SAV v Bratislave:
Územím Slovenska prechádza pomyselná kultúrna hranica medzi západnou časťou Európy s rozšírenou obyčajou jarného šibania a východnými oblasťami s prevažujúcim polievaním. Na Slovensku považujeme za domáce obidva tieto veľkonočné zvyky. Do polovice 20. storočia bolo však na západe rozšírené šibanie, na strednom a východnom Slovensku prevažovalo kúpanie a oblievanie, iba na juhozápadnom Slovensku boli známe obidve tieto obyčajové praktiky.
Oblievanie vodou a kúpanie dievčat mládencami (namočenie do potoka, postriekanie voňavou vodou, poliatie vedrom či vodou z hrnčeka) na Veľkonočný pondelok sa považovalo za očistné, plodonosné a malo dievčatám na celý rok zabezpečiť zdravie. Veľkonočné šibanie (šľahačka, šibačka) korbáčom z ôsmich spletených čerstvo narezaných prútov vŕby je napodobením magického úkonu rozšíreného v tradičných roľníckych spoločenstvách - bitia s použitím zeleného prútika, ktoré malo zabezpečiť znovuobnovenie sily, rastu a zdravia.
