Čakáme veľa od riaditeľky školy, od riaditeľa závodu, prezidenta a aj od pápeža. Ale každý nový človek vo funkcii je pre nás dôvodom radosti, že prišla nová metla, ale aj dôvodom obáv, aby nepokazil to, o čo sa usilujeme po celý život. Pápež František je zdrojom veľkých očakávaní aj nádejí. Cez Vatikán príde do cirkvi nový duch. Teória ostáva ako zostáva platná aj Biblia, ale cirkev sa bude brať viac ako nástroj pre ľudí - chudobných, opustených či žijúcich v zlých podmienkach.
Tento pápež pozná veľmi dobre túto tému a vychádza z nej. Prichádza z Latinskej Ameriky, kde sú chudoba a nespravodlivosť. Cez svoju osobu tak prináša novú tému. Tým, že si zvolil meno František, sa prihlásil k dobrote, zmierlivosti, ekológii a láske. Tie sa spájali s Františkom z Assisi. Tak ako Benedikt XVI. porušil tradíciu odstúpením, tak František ruší tradíciu, keď si zobral meno, na ktoré si predošlí pápeži doteraz netrúfli.
František rozprával o radikálnej chudobe. Je ťažké zmieriť ju s úradmi, ktoré pápež zdedí, aj štruktúrou budov a balastom majetkov. Všetko sa však dá dať chudobným tak, aby mali k cirkvi bližšie tí, čo majú menej peňazí. Bergoglio býval v bytovke, nie v paláci. To sú znaky a nápovedy, že sa cirkev bude musieť napriek veľkému balíku neriešených problémov do toho aspoň pustiť. Aby bola menej klerikálna, ale viac sociálne cítiaca. Nepotrebujeme veľké bohatstvo, aby sme boli šťastní.
