A ešte menej ich pracuje v súkromnom sektore. Priestor na úsporné hospodárenie vo verejnej správe existuje, napriek tomu ho zodpovední nevyužijú ani v čase hlbokej krízy trhu práce. Namiesto šetrenia a sľubov znížiť počet úradníkov verejnej a štátnej správy o 20 %, sa ich počet ani tento rok znižovať nebude. Práve naopak, počet ľudí, ktorých platíme zo štátneho rozpočtu, ešte porastie.
Úradníci nie sú jediní, ktorých platy idú z verejných zdrojov (štátny rozpočet, podielové dane, odvody...). Platia sa z nich aj mzdy veľkej časti zo 164-tisíc pracujúcich v zdravotníctve a 156-tisíc ľudí v školstve. Ďalšou skupinou ľudí, ktorí žijú z verejných zdrojov, sú dôchodcovia.
Vláda nešetrí tam, kde by mohla. Odborníci na verejnú správu už dlhšie odporúčajú znížiť počet ľudí, ktorých platíme z našich daní. Návrh rozpočtu na tento rok ukazuje, že ich počet sa v roku 2013 bude dokonca zvyšovať. „Alarmujúce je, že po troch rokoch obrovských deficitov a konsolidačných opatrení sa počet zamestnancov financovaných z rozpočtu výrazne nezmenil,“ povedal analytik inštitútu INESS Radovan Ďurana.
Firmy sa na nové zákony prispôsobujú aj prepúšťaním. Premiér Robert Fico a minister práce Ján Richter však svorne tvrdia, že ľudí z fabrík vyháňa kríza, a nie Zákonník práce, ani opatrenia vlády. Napriek tomu už dva mesiace po prijatí nových zákonov dosiahla nezamestnanosť svoj rekord za ostatných osem rokov. Zamestnávatelia pripúšťajú, že k prepúšťaniu ich nútia hlavne vyššie dane pre firmy a odvody z dohôd.
Premiér Robert Fico dnes vidí hlavného vinníka, ktorý okráda Slovákov o prácu, vo svetovej finančnej kríze. Za vládnutia Ivety Radičovej si tým nebol úplne istý a zodpovednosť kládol na tvorcov politík. Po tohtotýždňovej previerke ministerstva práce svoju zodpovednosť odmietol. „Zmeny v Zákonníku práce a daňové úpravy na to nemali žiadny vplyv,“ povedal vo štvrtok. Kritiku opozície o tom, že za stúpajúcou nezamestnanosťou na Slovensku sú aj opatrenia súčasnej vlády, nepripúšťa.
Aj v rebríčku dlhodobo nezamestnaných sa Slovensko umiestňuje na nelichotivých prvých priečkach v porovnaní s krajinami EÚ. Viac ako rok si nevie nájsť prácu 235 113 Slovákov, čo je viac ako polovica z celkového počtu ľudí bez zárobkovej činnosti. Odpoveďou vlády na to, čo s takýmto stavom nezamestnanosti robiť, je podľa šéfa rezortu práce účinná politika zamestnanosti. „Stále je to podľa mojej mienky jediná možná obrana,“ dodal minister práce Richter.
Rezort pripravuje materiál, ktorý bude predložený v marci na rokovanie vlády. Má ísť o správu o politike rastu a o jednotlivých rozvojových programoch, ktoré súvisia s novými pracovnými miestami. Podľa Ľudovíta Kaníka z SDKÚ premiér nevie, čo je to podpora ekonomického rastu krajiny. „Keby len trošku tomu rozumel, tak by vedel, že zdraženie tvorby pracovných miest je antirastové opatrenie,“ povedal Kaník.
Generálny tajomník OECD José Angel Gurria vidí situáciu v budúcnosti optimisticky: „Slovensko má jeden z najväčších rastov ekonomiky spomedzi krajín OECD a je vnímané ako atraktívna krajina pre zahraničné investície.“ Odborníci predpokladajú, že ak by aj februárová štatistika mala byť horšia ako tá januárová, od marca môžeme očakávať zvyšovanie zamestnanosti.
Za rastom nezamestnanosti nie je len hospodárska kríza. Podľa analytikov za časť nezamestnaných môžu aj najnovšie opatrenia vlády. Podľa Richarda Ďuranu z INESS vláda totiž má nástroje, ktorými môže určovať mantinely na ihrisku zvanom pracovný trh. „Mala by prestať s nezmyselnou politikou podpory vybraných fi riem cez investičné stimuly a začať hospodárstvo a vytváranie pracovných miest podporovať systémovo. Aké sú podľa INESS dôvody rastu nezamestnanosti a ktoré opatrenia by mohli podľa ekonomických analytikov zmeniť negatívny trend, pritiahnuť investorov, zlacniť zamestnávanie a zjednodušiť vznik pracovných miest?
4 dôvody nárastu nezamestnanosti
1. Nepružný Zákonník práce, ktorý predražuje prepúšťanie a znižuje motiváciu zamestnávať.
2. Vyššie dane viac odčerpávajú zdroje z produktívneho súkromného sektora, ktorému potom nezostáva dostatok zdrojov na udržiavanie pracovných miest a ďalšie investovanie do rozvoja firiem.
3. Zvýšenie odvodových stropov a hlavne zavedenie vysokých odvodov na dohody (počet dohodárov klesol medziročne o 150 000).
4. Zvýšenie minimálnej mzdy, ktoré je v krízovom období nezmyselným opatrením.
4 rady, čo by mala urobiť vláda
1. Spružniť Zákonník práce, aby mohli nielen veľké, ale aj stredné a malé firmy flexibilne reagovať na situáciu na trhu práce.
2. Znížiť odvody - zrušiť odvody pre dohodárov a znížiť odvody pre zamestnancov.
3. Znížiť dane z príjmu právnických osôb, ktorá je dnes 23 %, späť na 19 %, alebo ešte nižšie.
4. Zrušiť rozširovanie kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa. Odstraňovať zbytočnú byrokraciu, deregulovať a zlepšovať podnikateľské prostredie.
