Ešte predtým, ako okúsil príchuť herectva, musel potiť krv na farme a tvrdo makať. V devätnástich si teda zbalil kufre a vybral sa do Ameriky. Čo ho tam čakalo?
Bez znalosti jazyka, bez peňazí a s holými rukami začal pracovať na včelej farme. „Rozhodol som sa odísť v období, keď som sedel na lešení ako reštaurátor pamiatok a videl som pod sebou ľudí a svet ako migruje,“ hovorí o prvom impulze Igonda. Stereotyp, ktorý dennodenne poznal doma, na americkej farme nefungoval. „Býval som v horách, kde nebolo nič len pár domov. Mojimi spolubývajúcimi boli Indián Jerry a horal Buch, ktorý vlastnil dve lietadlá. Nemali sme elektrinu, len dom so sprchou a vodou z potoka,“ spomína herec, ktorý sa živil aj výrobou medu.
Igonda si všetko musel zaslúžiť a nikde ho nečakali s otvorenou náručou. Aké to bolo ocitnúť sa vo veľkom svete bez cudzej pomoci? „Každopádne to strašne bolelo. Bol som na úplnej nule, a aby som prežil, makal som od rána do večera šestnásť hodín za peniaze ako otrok. Nedalo sa tam vysedávať na káve ako doma, lebo nebolo kde. A ak som si chcel niečo kúpiť, musel som si to tvrdo vydrieť. Bola to pre mňa najlepšia škola života,“ opisuje svoju skúsenosť s Amerikou Igonda, ktorý sa po roku vrátil domov.
A prišlo herectvo
Veľká mláka naučila herca ísť si odhodlane za svojím cieľom. Po skončení Vysokej školy múzických umení v Bratislave a angažmáne v SND si ako jeden z mála Slovákov zahral práve v zahraničných filmoch zvučných mien. Podarilo sa mu získať úlohu v Hannibalovi, Povstaní či filme Za nepriateľskou líniou. „Chodil som po kastingoch, a keď už poznali moje meno, volali mi aj osobne. Všetko funguje tak, že herca osloví produkčná spoločnosť, ten príde na kasting a oni sa rozhodnú,“ vysvetľuje Igonda, pričom si uvedomuje, že ako zahraničný herec v Amerike nikdy nedostane hlavnú úlohu. „U Amíkov hrám len špecifické postavy. Herci z Východného bloku ako ja sa dostanú len k istému okruhu postáv. Nikdy nebudem hrať klasickú úlohu, ale vždy to bude Rus, Ukrajinec alebo Španiel,“ dodáva.
Sexsymbol mu nevonia
Marko Igonda je pohľadný sympaťák s drsným výzorom. Jeho vzhľad ho tak predurčuje nielen na úlohy drsniakov, ale aj milencov. Hercom ako on sa v šoubiznise často priraďuje nálepka sexsymbol. Ako sa s týmto označením stotožňuje? „Je to nudné. Herec tým pádom síce má svoju klientelu a diváka, ale je to strašne zneužívané,“ bráni sa Igonda, ktorý tento typ komplimentu neuznáva. „Nielenže má herec divné zaškatuľkovanie, ale snaží sa byť stále pekný a nepokriviť sa. A to ubližuje herectvu. A hlavne, ja už nie som ani mladý, o dva roky mám štyridsať.“
Veľa textuHoci má Marko na konte už celkom slušnú filmografiu, na Slovensku nepatrí práve medzi najobsadzovanejších hercov. Do pozornosti divákov sa dostal hlavnou úlohou v historickom filme Legenda o lietajúcom Cypriánovi. Spolupráca so scenáristom Andym Krausom sa zrodila seriálom Panelák. Keď Kraus pripravoval nový seriál Pod povrchom, neváhal a ponúkol mu úlohu umeleckého fotografa Adama Vrbu. „Zobral som to, lebo sa mi tá postava páčila. No z učenia scenára som už skutočne chorý. Je to strašne veľa textov a je to vydreté, keďže nemám fotografickú pamäť,“ priznáva problémy s učením textov. „Som však vďačný za prax v Paneláku, že ma naučil robiť tento druh roboty. Prichádzam pripravený na polovicu a ostatné dolaďujem až s režisérom a kolegami na pľaci. Ináč by som rozprával len naprázdno ako v niektorých slovenských seriáloch.“ Takisto Marko priznáva, že s postavami, ktoré hrá, sa vždy nájdu nejaké spoločné črty. „Z toho, čo je napísané v scenári, si vždy hľadám a vytváram charakter - momentálne to je Adam Vrba.“
